Po tŕnistej ceste ku krásnej odmene

Sportnet|13. dec 2004 o 00:00

Košice Aké boli začiatky hokeja na Slovensku? Ak takúto otázku položíte mladému fanúšikovi, sotva nájdete takého, čo vám fundovane odpovie. Na našom

území sa totiž pred prvou svetovou vojnou hral iba bandy hokej, ktorý cez Nemecko a Česko zavítal aj na územie Rakúsko-Uhorska. Nebol to teda ten dnešný, dlho nazývaný aj kanadský, lebo ho síce mužstvá hrali na ľade, ale bez mantinelov, palica na spodnej časti bola kruhovito zahnutá a puk nahrádzala guľatá loptička. Až po štarte národného mužstva Kanady na európskom kontinente v zimnom období 1923 1924 postupne zamenili bandy hokej za kanadský aj na Slovensku, oficiálne od roku 1929. Pravda, už po roku 1918, keď prestali rinčať zbrane, z iniciatívy českých funkcionárov vznikli prvé centrá známe pod formulkou kluby kanadského ľadového hokeja. Po prvých pokusoch samotný rozmach hokeja na Slovensku sa datuje od usporiadania majstrovstiev Európy v roku 1925 vo Vysokých Tatrách. Vtedy totiž vznikla Slovenská župa kanadského ľadového hokeja ako súčasť Československého hokejového zväzu.

Pramene prezrádzajú, že naši hráči, ktorí mali v krvi bandy hokej, sa museli touto zmenou veľa učiť. "Sportalmanach 1924" prezrádza, že ako sa KAC začiatkom 20. storočia v Košiciach a ďaleko za hranicami okrska výrazne zaslúžil o rozvoj futbalu, tak v prvých rokoch po I. svetovej vojne urobil vďaka Bélovi Vasovi rovnakú osožnú prácu aj v hokeji, preto tento zimný šport sa udomácnil skoro nielen v meste, čo prezrádzajú i fakty z KSC, Hakoah, Törekvésu, ale aj z viacerých vidieckych klubov. Predovšetkým v robotníckom Törekvési, čo v preklade znamená Snaha, evidujeme, že hokej, ktorého hlavným patrónom bol Imre Schiffer, rýchlo zaznamenal očividný vzostup. Reprezentovali ho hráči Fleck, Franck, Soltész, Riff, Cinner, Drab II., Lepesch, Csorba, Kulhanek. Mladý Fleck sa vypracoval na najlepšieho brankára košického hokeja, najväčšími oporami mužstva boli Drab II., Riff a Czinner, dokonca im predpovedali v meste veľkú budúcnosť. Nedá sa zabudnúť na NAC Spiš. Nová Ves, lebo už v rokoch 1923 24 mal silné mužstvo, ktoré dosahovalo výborné výsledky, takže zdolalo najlepšie košické a prešovské mužstvá, alebo hralo s nimi rovnocenné partie. Ideálnu zostavu tvorili: Schrenkel I. Szlaby, Sliffka, E. Pollák, Schrenkel II., Apfelbaum, Bunkó. Veľmi dobrými striedajúcimi hráčmi boli J. Popper a Eggenberger I. V tejto súvislosti nemožno vynechať Bratislavu, lebo sa už po dvadsiatom piatom mohla pochváliť na tie časy prvotriednym mužstvom. Bolo to zásluhou viacerých medzinárodne ostrieľaných hokejistov, akými boli napríklad kapitán Páral, člen víťazného čs. mužstva na ME 1925, či rakúsky reprezentant Uli Lederer, alebo redaktor Marek jeden zo zakladateľov tatranských turnajov a ďalší, ale keď po dvoch rokoch niektorí odišli, ich neprítomnosťou i nepriaznivými poveternostnými podmienkami výkonnosť ŠK Bratislava poklesla. V Banskej Bystrici zaúčali do tajomstiev hokeja švajčiarski bratia Cattiniovci, ale nespala ani Nitra a najmä od roku 1927 Vysoké Tatry, kde otcom hokejového zrodu bol Miloslav Slavik. A práve HC v našich veľhorách, kde dlho uprednostňovali lyžovanie a sánkovanie, rýchlo narástli zdravé krídla sa významne zaslúžil o rozvoj organizovaného hokeja aj usporiadaním každoročného medzinárodného turnaja o Tatranský pohár, ktorý po Spenglerovom pohári vo švajčiarskom Davose je druhým najstarším v Európe. Zo začiatku toto defilé plnilo dvojitú úlohu, lebo súčasne bolo aj neoficiálnym šampionátom o titul majstra Slovenska. V roku 1930 existovalo na Slovensku päť klubov ľadového hokeja konkrétne Ski Klub Bratislava, Slávia Banská Bystrica, HC Vysoké Tatry , ČsŠK Košice, ktorý začal pestovať kanadský hokej tiež v dvadsiatom siedmom a ŠK Žilina. A tak pri takomto počte ani neprekvapilo, že hneď usporiadali aj prvé majstrovstvá Slovenska za účasti štyroch klubov, z ktorých si titul vybojoval Ski klub Bratislava. To akoby bol povel aj k obnoveniu činnosti v ŠK Bratislava, a tiež dobrou inšpiráciou medzi mantinelmi pre ďalších, lebo nadšení funkcionári rozhýbali prácu s mlaďou natoľko, že už v nasledujúcom roku 1931 zorganizovali prvý dorastenecký turnaj v Banskej Bystrici. Dokonca na ľad s hokejkami vykorčuľovali aj žiaci na gymnáziách. Ti už kanadský hokej všade skloňovali vo všetkých pádoch, ale zďaleka sa ešte nepodobal dnešnému. Brankári chytali s kuklou na hlave, často strážili svoju bránu v pokľaku, útočníci sa snažili vykľučkovať postupne všetkých hráčov súpera, dokonca neraz aj svojich, čiže kolektívna hra bola pre nich cudzím pojmom. Lenže o čoraz väčšej popularite hokeja hovorilo aj to, že počet klubov utešene vzrastal, takže hra zapustila korene v troch župách a ich víťazi bojovali o titul majstra Slovenska. Táto hra si teda medzi mantinelmi získavala rýchlo srdcia ďalších nadšencov, preto v roku 1934 bolo na území Slovenska už 24 klubov s 384 hokejistami. Vzostup zaznamenal najmä ČsŠK Košice, ktorý podľahol na medzinárodnom turnaji v Tatrách celku LTC Praha iba 1:2. Vzrast počtu oddielov umožnil založiť divíznu súťaž, ktorú v roku 1936 vyhral HC Vysoké Tatry pred ŠK Bratislava. Lenže veľké vzdialenosti medzi súpermi, n

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Po tŕnistej ceste ku krásnej odmene