Korzár logo Korzár
Piatok, 4. december, 2020 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky

Vincent Lukáč nesie ťažko, že v hokejovom hnutí nemá zelenú

Sieň slávy slovenského hokeja je po tomto víkende opäť bohatšia. V bratislavskom divadle Aréna do nej uviedli štyri nové osobnosti. Laureátmi roka

2004 sa stali Vincent Lukáč, Karol Fako, František Gregor a Milan Kužela. Vincenta Lukáča priaznivcom hokeja azda ani predstavovať netreba, najmä tí skôr narodení predsa dlhé roky vnímali jeho nevídaný ofenzívny potenciál. Len málo hráčov malo taký nos na góly, tak skvelú koncovku. Patrí medzi najväčšie postavy československého hokeja. Dvojnásobný majster sveta sa dožil ďalšieho ocenenia. Miesto v Sieni slávy si veľmi cení.

"V živote som dosiahol strašne veľa, a nechcem, aby to vyznelo ako samochvála. Svoju Sieň slávy majú v zámorí, je to aj tá naša, slovenská. A to, že som sa stal jej členom, beriem ako ocenenie celoživotného snaženia. Vážim si, že som sa ocitol v spoločnosti ďalších osobností, no ako typický Vinco Lukáč, si neodpustím jednu poznámočku. Prekáža mi len jedno, že jeden človek sa tam dostal skôr ako ja. Asi každý vie, o koho ide, lebo menovať nebudem," hovorí muž, ktorý vo februári oslávil a pokračuje: "To, že som bol vybraný, beriem aj ako poďakovanie za kariéru. No to poďakovanie patrí aj mojim rodičom, ktorí ma viedli, vychovávali. Mojim súrodencom, ktorí ma podporovali, bratom, veď tí so mnou hrávali. Poďakovanie patrí aj manželke a deťom, že so mnou vydržali aj vo chvíľach radostných aj bolestných. Je to aj ocenenie práce trénerov, ktorí ma za tie roky formovali, nebudem ich menovať, aby som náhodou na niektorého zabudol, ale od čias mládežníckych, cez trénerov v klube, reprezentácii, každého si vážim. To isté sa týka kolektívov, ktorých som bol súčasťou. Bez podpory tímu by som totiž nič nedokázal," nechcel si Vinco prisvojiť miesto, ktoré je podľa neho dielom kolektívu.

Sám o sebe tvrdí, že bol dieťa šťasteny. Ani v jeho živote síce nešlo všetko ako po masle, ale v správnej chvíli bol vždy na správnom mieste a na to potrebujete aj kus šťastia.

"Starší brat Imro mi dodnes vraví, že sa na mňa šťastie usmialo. Mal som dar od Boha, no talent je jedna vec a druhá , či ho podchytíte. Ja som o pevne chopil za pačesy. Týka sa to futbalu i hokeja, s ktorými som už ako dieťa začal. Mal som šťastie aj preto, že nikdy som nebol vážne zranený, nevedel som , čo je to byť mimo hry trebárs pol sezóny. Asi som na tých svojich nohách stál vždy pevne, bol dobre trénovaný a zrejme mal aj dostatočne pevné kosti. Neviem, že by preto, že som ako chlapec pil veľa mlieka?," smeje sa odchovanec košického hokeja. Náhoda chcela, že vo chvíli, keď kráčal po dvoch cestách, hokejovej i futbalovej, zvolil si tú ľadovú. Pri futbale si polámal nohu, zlomenina sa zrástla, sadra išla dole, no v kopačkách pociťoval bolesť. Keď mal nohu v korčuli, bolesť necítil a tak bolo rozhodnuté.

"Už som bol dorastenec, obom športom by som sa aj tak venovať súčasne nemohol. Nedalo by so jednoducho stihnúť. Osud za mňa rozhodol dobre, no aj tak si myslím, že aj vo futbale by som nakoniec niečo znamenal. V tom čase totiž vraveli, že som bol lepší futbalista ako hokejista. Bol som malý, tenký, šikovný. Vtedy som si vypočul aj to, že na hokej mi chýbajú kilá. Podľa mňa by som to aj v kopačkách dotiahol do reprezentácie, hoci v tom čase bola tá naša nabitá veľkými postavami."

Neraz sa stane, že sa len tak pri relaxovaní vracia k tomu, čo všetko mu život priniesol. Púšťa si svoj film a bilancuje. Okamihov, pri ktorých sa pristaví, je veľa.

"Sám seba sa pýtam: musel som toto spraviť? Toto sa vtedy nedalo? Naozaj som to chcel? Tak či onak, nič neľutujem," tvrdí, no keď sa začneme hlbšie prehrabávať v minulosti priznáva, že jedno rozhodnutie by dnes bolo celkom iné. Vo svete uznávaný útočník totiž nikdy neokúsil zámorskú NHL. Neraz si už predstavoval, ako by sa v nej uchytil, ako aj v kolíske hokeja presvedčil o svojich schopnostiach...

"Mal som možnosť odísť. Keby som vtedy vedel, čo sa udeje doma, že príde revolúcia, že sa všetko zmení, tak určite vezmem nohy na plecia. Z kanadského Qubecku, kde hrali bratia Šťastní, ma lanárili. Koľkokrát som sa vtedy s manželkou bavil na tému - emigrovať? Boli to vážne rozhovory. Museli by sme opustiť všetkých blízkych. Rodina nás neodhovárala, ani nepresviedčala. Brat Jožo mi vtedy vravel: zariaď sa ako uznáš za vhodné. Dnes viem, že som mal odísť. Veľa vecí by sa potom odvíjalo ináč. Bol by som zabezpečený, lebo v zámorí sa hral hokej za celkom iné peniaze. Dnes by som nemal problémy, ktoré mám. Som totiž v situácii, keď sa neraz sám seba opýtam, čo ďalej? Som dvojnásobným majstrom sveta, mám skončené dve vysoké školy, som banský inžinier, mám najvyššiu trénerskú licenciu. Môžem sa hrdiť úspechmi ako máloktorý hráč, necítim sa ešte zďaleka starý, a predsa v hokejovom hnutí nemám zelenú," konštatuje V. Lukáč, ktorý už bol po skončení hráčskej kariéry funkcionárom i trénerom. Viedol extraligový tím Košíc, Žiliny, v reprezentácii bol asistentom Jozefa Golonku. Dnes je však bez miesta, ktoré by ho napĺňalo. Zamýšľa sa nad tým, prečo je tomu tak.

"Odpoveď je jednoduchá, Vinco je kritik. Ja som bol vždy kritizovaný, tak prečo by som nemal predniesť svoj názor, hoci je kritický, ve´d tak robím v prospech veci. Za svoj názor sa nehanbím, ani sa ho nebojím nahlas vysloviť. Od Bratislavy po Košice, všade stretávam ľudí, ktorí mi povedia: veru, dobre si to povedal. Problém je len v tom, že tak otvorene sa vyjadrím len ja a hneď som ten najhorší. Netvrdím, že mám stále pravdu, ale ak som o niečom presvedčený, tak prečo mám vravieť to, čo by pasovalo iným. Viem sa o svoj názor pobiť, potom si zase vravím, že by som si mal občas zahryznúť do jazyka, zvoliť taktickejšie vyjadrovanie. Lenže kto ma pozná vie, že mám horúcu krv. Neviem byť alibistom, len pritakávať, keď nie som presvedčený o tom, že ten druhý má pravdu. Možno aj preto, že som taký, aký som, nemám dnes priestor v slovenskom hokeji. Pritom som pre hokej ako taký čosi spravil, no dvere predo mnou neotvárajú. Tie sú otvorené skôr pre alibistov. Viete, ja veľmi ťažko znášam krivdu, ak vás niekto pošpiní. Ľahko je niečo povedať, ale na to, aby to malo váhu, predsa potrebujete dôkazy. Lebo ak ich niet, tak by nemalo byť ani obvinenia."

Vraví, že dúfa, že jeho uvedenie do Siene slávy nebude posledným ocenením a len akousi vstupenkou do hokejovej truhly, lebo on sa ešte necíti na to, aby dal zbohom sfére, ktorú tak miluje.

"Aj keď sa porovnám s tými, ktorí v Sieni slávy sú, tak som ešte mladý. Môžem byť tréner, funkcionár, skrátka z nejakej pozície odovzdať svoje skúsenosti v prospech hokeja. V ňom udávajú tón alibisti, takí boli , povedzme, ako hráči, a nezmenili sa. Pochopiteľne, nie stále priznáte, že ste spravili chybu. Ja sa však riadim tomu, čomu som veril celý život. Veril som, že kritika, ktorej som si užil dosť, je vždy na niečo dobrá, tak sa chcem na svet pozrieť otvorenými očami. Ak spravím chybu ja , vie o nej každý, lebo som stredobodom pozornosti. Aj ju spraví ten, ktorý sa vždy len viezol, tak si to nikto nevšimne."

Vincent Lukáč bol vždy svojský. Aj jeho prejav na ľade mal typické črty. A on si bol vedomý toho, čo je jeho doména.

"Ako malý chlapec som bol živé striebro a taký neposedko som bol aj potom. Všade by som lietal, všade chcel byť. No a jedno ma vždy hnalo vpred. Góly, góly, góly. Na nich stojí celý svet vo futbale, či v hokeji. Keď som nedal v nejakom ligovom zápase gól, tak som bol schopný od zlosti rozbiť o plexisklo aj tri hokejky, to si isto fanúšikovia pamätajú. Ale keď som dal gól už v prvej tretine, tak ma súper nevedel udržať. takto to bolo štrnásť a pol sezóny. Keď som vychádzal na ľad, vedel som, že diváci už čakajú na Vinca A ja som ich nechcel sklamal, cítil som k nim obrovskú zodpovednosť. Keď sa vyhralo, bol som oslavovaný, keď prehralo, zlízol som si to. To som na druhý deň po zápase šiel na futbal na Lokomotívu, alebo VSS a musel vysvetľovať, čeliť nepríjemným otázkam. No nikdy som sa neskrýval, nepatril som medzi tých, ktorí, ako sa hovorí, zaliezli pod chrastu. No a keď sme vyhrali a ja som dal tri góly, to som prišiel na futbal ako majster sveta, to áno," spomína vychýrený kanonier a svokor hokejistu Jiřího Biceka na staré časy.

Vizitka Vincenta Lukáča

Narodený: 14. februára 1954 v Košiciach

Hráčska kariéra: VSŽ Košice, Dukla Jihlava, SC Rosenheim, WEV Viedeň, Kirklady, HC Streetham Londýn, Glen Rothers Glasgow.

Draft do NHL: v roku 1985 si ho vybral Quebec Nordiques, v NHL nikdy nehral.

Trénerská kariéra: 1994/95 asistent trénera HC Košice - prvý titul majstra SR pre Košice, 1996/97 - hlavný tréner HC Košice a asistent trénera reprezentačného A-tímu SR (Svetový pohár 1996, kvalifikácia na ZOH 1998, MS 1997), 2002/03 - hlavný tréner MsHK Žilina

Najvyššia ligová súťaž: 518 zápasov - 393 gólov

Reprezentácia: 146 zápasov - 70 gólov

Najväčšie úspechy: v stretnutiach najvyššej súťaže nastrieľal najviac gólov spomedzi slovenských hráčov. V sezónach 1979/80 a 1982/83 kráľ ligových strelcov, 1983 - Zlatá hokejka pre najlepšieho čs. hokejistu sezóny. Všetky

účasti na svetových šampionátoch ozdobené medailou: MS 1977 a 1985 zlato, MS 1982 a 1983 striebro, ZOH 1984 strieborná medaila. Patrí do prvej desiatky hráčov s najvyšším priemerom na zápas v histórii československej reprezentácie

- 0,48 gólu na stretnutie.

K tridsiatke striebro

Narodeniny oslavuje Vincent Lukáč vždy na Valentína. Tridsiate boli výnimočné už len tým, že ich zapíjal na olympiáde v Sarajeve. Legendárny útočný trojzáprah Českoslovenkej reprezentácie Lukáč - Rusnák - Liba bol v tom čase na vrchole slávy. "Tréneri Bukač s Neveselým nás dali na päť rokov dokopy a mali šťastnú ruku. Sarajevo bolo najmä o našej formácii, hrali sme tam ešte lepšie ako o rok na to na majstrovstvách sveta v Prahe, kde získali titul. Na domácom šampionáte som síce odohral všetky zápasy, ale so zranením a zaťatými zubami, takže výkon celého útoku nebol až taký, ako v Sarajeve. Práve tam som zažil najkrajšie hokejové narodeniny, veď sme si domov niesli striebro. Získať medailu na olympijských hrách je niečo výnimočné," zaspomínal si Vinco na rok 1984.

Ocenený prezidentom

Pre priaznivcov hokeja v košiciach pripravil Vincent Lukáč v tomto roku pri príležitosti svojich päťdesiatych narodenín hokejovú exhibíciu na ktorej sa zúčastnili mnohé legendy Československého hokeja. Vtedajší prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster prijal oslávenca vo svojej košickej kancelárii a dvojnásobného majstra sveta ocenil Krížom prezidenta Slovenskej republiky I. triedy.

"Je to pre mňa veľká pocta. Oceňujem, že pán prezident nezabudol na mňa a váži si ma presne tak ako ja jeho," uviedol vtedy dojatý Vincent Lukáč, ktorý podľa vlastných slov myslel pri preberaní ocenenia na svoju nebohú mamu. "Boli to slzy od šťastia, ja som veľmi citlivý. Verte mi, slzy od šťastia sú oveľa krajšie ako slzy zo smútku. Viem, čo je smútok a viem, čo to je plakať od šťastia. Spomenul som si na rodičov a najmä na mamu, ktorá nás pred necelými dvoma rokmi náhle opustila. Bol som miláčikom rodiny, prostredný syn, ona by bola veľmi rada, keby ma dnes videla a dožila sa toho. Práve na ňu som pri tejto príležitosti myslel."

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  2. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  3. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  4. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  5. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  6. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  7. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  8. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  9. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  10. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  1. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  2. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  3. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  4. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  5. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  6. Prvá akumulátorová 2-stupňová snehová fréza na trhu
  7. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  8. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  9. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  10. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 17 838
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 763
  3. Aká je chémia vôní 13 384
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 803
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 680
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 227
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 749
  8. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 407
  9. Bývanie v meste predlžuje život 8 170
  10. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 8 006
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Takto vyzeral Jakub po bitke na policajnej stanici.

Po Zsuzsovej skončil v prešovskej väznici aj Gašpar

Súd reaguje, že on taký pokyn nevydal.

Tibor Gašpar.

Prešovčanka Ingrid: Pri pohľade na miesto bytovky mi stále naskakuje husia koža

Hlavné je, že žijeme, hovorí rok od výbuchu na Mukačevskej 7.

Ingrid s piatačkou Izkou.

Dekádu skiareál Lysá chátral, precitnúť má v čase pandémie

Stredisko na Čergove sa vždy spoliehalo na sneženie, teraz mu pomôže technika.

Lyžiarsky areál na Lysej idú oživiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Gröhling by mohol na revanš blokovať Matovičov plán, ale neurobí to

Do Vianoc otvoria aj školu, kam chodia Matovičove dcéry.

Lídri strán po rokovaní u prezidentky.
Dobré ráno

Dobré ráno: Lučanský mal brať úplatky. Kedy sa skončí zatýkanie?

Čo to vypovedá o štáte v ktorom sme žili?

Prokurátor Maroš Žilinka.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop