Francúzskom Inštitúte, kde sa uskutočnila prezentácia jej knihy 35 kíl nádeje (35 kilos d'espoir), ktorá nedávno vyšla v bilingválnom vydaní vo vydavateľstve SOFA. Annu Gavaldu poznajú predovšetkým tí čitatelia, ktorí sa pohybujú vo francúzskom prostredí zaujímajú sa o samotnú kultúru tejto krajiny. Knihy tejto 35-ročnej spisovateľky sa predávajú vo Francúzsku s neuveriteľným úspechom, ktorý jej zaručuje fakt, že ide o príbehy z bežného života, ktoré sa veľmi ľahko čítajú.
Na druhý deň, v piatok o jedenástej, sa so spisovateľkou na pôde Francúzskeho Inštitútu opäť stretla verejnosť, tentokrát však za účasti novinárov. O štvrtej poobede sa uskutočnila v kníhkupectve Pantha Rhei autogramiáda a o pol siedmej bola naplánovaná neformálna akcia spisovateľky s niekoľkými študentami z Pedagogickej a Filozofickej fakulty UK za účasti vydavateľa pána Farbulu.
Spisovateľka nemala ani chvíľku oddychu, jej program bol vyčerpávajúci a unavil aj samotnú Annu Gavaldu. Na fakt, že z Bratislavy takmer nič nevidela, odpovedala: "Vôbec mi to nevadí. Ak niekam cestujem, čo však nie je často, málokedy mám čas obzrieť si dané miesto. V zásade si nekupujem turistických sprievodcov. A ak si nájdem čas, vo všeobecnosti sa vyhýbam turistickým miestam, kam sa všetci hrnú. To, že mám možnosť stretnúť a porozprávať sa s ľuďmi z novej krajiny, je mi vzácnejšie, ako keby som mala celý deň navštevovať pamiatky. Takto sa od ľudí o ich krajine dozviem oveľa viac. Pred dvoma týždňami som bola v New Yorku a vybrala som sa do mesta. Zapadla som na tri hodiny do kníhkupectva a čítala som si turistických sprievodcov o New Yorku a veľa som sa dozvedela o meste, v ktorom som práve bola."
Do Slovak Pubu na stretnutie so študentmi francúzštiny prišla Anna Gavalda so 40 minútovým oneskorením, pretože sa rozhodla vymeniť pohodlie auta za električku. O tom, že si spisovateľka nepotrpí na prepych, sa študenti mohli presvedčiť na vlastné oči. Avizované neformálne stretnutie, také naozaj bolo, aj keď Anna Gavalda musela podpísať niekoľko kôp svojich kníh. Oči sa jej zatvárali od únavy, ale vydržala až do desiatej večera s vyloženou nohou na drevenej lavici a, ako sama povedala "s roztrhaným svetrom od mačky" a neostýchala sa ukázať pár záderov na svetri. "Viete, my spisovatelia nikam nechodíme. Stále sedíme doma a postupne sa o seba prestávame starať. Veď načo, keď sme len doma? Čoraz menej sa dobre obliekame, až nakoniec si nekupujeme žiadne veci a skončíme v tom istom odeve."
Nezabudla párkrát pripomenúť, že písanie kníh je jej obľúbenou činnosťou, ale všetky oficiálne stretnutia, ktoré potom nasledujú, by najradšej vynechala. Do Slovak Pubu sa však dostali aj novinári, ktorých nikto nečakal, na čo Anna Gavalda, v momente ako ich zazrela, zareagovala: "Ach nie!" Našťastie sa nezdržali dlho, naozaj, no aj za ten kratučký čas stihli natočiť na kameru malú nehodu, ktorá sa práve vtedy musela odohrať. Na stoloch boli totiž zapálené sviečky a do jednej z nich sa nezaopatrením dostal obrúsok. Zaraz na stole vyšľahli plamene a hasilo sa. Našťastie, nič, okrem spomínaného obrúska, nezhorelo do tla. Veru, tej kopy nových kníh aj s venovaním by bola škoda! Nikomu sa nič nestalo, všetci sa v zdraví rozišli s úprimným poďakovaním vydavateľovi za pekný večer. Vďaka patrila aj Anne Gavalde, že si našla čas a zavítala aj do našej malej krajiny.
Anna Gavalda - 35 kíl nádeje, preložila Gabriela Uhlárová : "Nenávidím školu. Nenávidím ju zo všetkého na svete najviac. A ešte viac ju nenávidím… Ničí život.
Môžem povedať, že až do troch rokov som bol šťastný. Presne si to už nepamätám, ale myslím, že sa dalo. Hral som sa, desaťkrát po sebe som pozeral kazetu o Hnedom medvedíkovi, kreslil som a pre Buba, plyšového psa, ktorého som miloval, som vymýšľal nespočetné množstvo príbehov. Mama mi hovorila, že som celé hodiny vysedával v izbe a rozprával sa sám so sebou. Z toho usudzujem, že som bol šťastný. V tomto období života som mal rád celý svet a veril som, že celý svet sa má navzájom rád. A potom, keď som mal tri roky a päť mesiacov, tresk ! Škola."
Autor: Lucia KOMANICKÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
