mladých zamestnancov výskumu a vývoja do 35 rokov získal RNDr. Erik Sedlák, PhD., ktorý je vysokoškolským učiteľom na Katedre biochémie Ústavu chemických vied Prírodovedeckej fakulty Univerzity P.J.Šafárika v Košiciach. Doktora Sedláka sme sa opýtali, za čo vlastne túto významnú cenu dostal. "V odôvodnení udelenia ceny sa hovorí, že to bolo za súbor vedeckých prác, ktorých originálne výsledky predstavujú prínos k pochopeniu termodynamickej stability proteínov. Povedané konkrétnejšie, ide o práce venované štúdiu tepelných prechodov (tepelnej denaturácie, čiže "znehodnocovania") proteínov. Ako príklad by som uviedol prácu, v ktorej sme ukázali vplyv väzby antibiotika na štruktúru a stabilitu jedného z dôležitých enzýmov pri biosyntéze proteínov, a tým sme mohli vysvetliť akým spôsobom toto antibiotikum inhibuje (ovplyvňuje) proces biosyntézy proteínov," hovorí sympatický dr.Sedlák, od ktorého chceme vedieť, čo ho vlastne priviedlo k vedeckej práci v oblasti biochémie. "Vždy ma to ťahalo k "biovedám". Absolvoval som štúdium biofyziky na Katedre biofyziky a jadrovej fyziky Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach. Úplne som sa však našiel až v biochémii, z ktorej som získal titul PhD. a ktorú možno v súčasnosti charakterizovať ako určitú zmes klasickej biochémie, molekulovej biofyziky a molekulovej biológie. Získané medziodborové vedomosti (predovšetkým z matematiky a fyziky) mi preto v mnohom pomáhajú pri mojej vedeckej práci."

Sninský rodák dr. Sedlák absolvoval už množstvo zahraničných pracovných pobytov. Sám považuje za najvýznamnejší 21-mesačný pobyt na Texaskej univerzite v San Antoniu, kde pracoval ako postdoktorálny výskumný pracovník v Health Science Center, čo by sme mohli preložiť ako centrum vied o zdraví. O tom, že sa tam osvedčil, najlepšie svedčí to, že ho tam pozvali ešte dva razy, a to na ročný a trojmesačný pobyt. Veľmi úzko spolupracuje dr. Sedlák aj s Laboratóriom biochémie na univerzite v nemeckom Bayreuthe (tá je partnerskou univerzitou košickej UPJŠ), v ktorom absolvoval päť jednomesačných až trojmesačných pobytov. Pýtame sa, či možno porovnávať podmienky na vedeckú prácu u nás a v zahraničí. "Je skutočne veľmi ťažké porovnávať spôsob "robenia vedy" v Spojených štátoch, v Nemecku a u nás. Obrovský rozdiel je, samozrejme, v množstve financií, ktoré do výskumu tečú. Možno je to môj subjektívny dojem, ale zdá sa mi, že rozdiel je aj v prístupe ľudí, pretože zatiaľ čo v zahraničí je "robenie vedy" viac-menej typickým zamestnaním, u nás je to stále skôr doména nadšencov. Pre mňa osobne bol rozdiel v tom, že som musel zmeniť spôsob myslenia, pokiaľ ide o prístup k experimentu. Povedané trochu zjednodušene, doma prispôsobujem experiment chemikáliám, ktoré mám v chladničke, v zahraničí je to naopak, teda pracovné prostriedky sa prispôsobujú experimentom. Samozrejme, výsledky získané takýmto rozdielnym prístupom majú potom aj inú kvalitatívnu úroveň," konštatuje Dr. Sedlák.

A na čom pracuje čerstvý nositeľ ceny ministra školstva v súčasnosti? "V súčasnosti sa spolu s mladým kolegom Mgr. Gabrielom Žoldákom a malou skupinkou diplomantov venujeme štúdiu vlastností (termodynamických) vysokostabilných proteínov získaných z tzv. termofilnej baktérie Thermus thermophilus (ide o baktérie, "obľubujúce" horúce prostredie). Tieto proteíny sú zaujímavé nielen z hľadiska ich stability, ale aj z hľadiska ich štruktúry a funkcie pri biosyntéze proteínov na ribozómoch. Možnosť pracovať s týmito proteínmi máme vďaka nadštandardnej spolupráci so skupinou prof. Dr. Mathiasa Sprinzla, Dr.h.c., z Univerzity v Bayreuthe, Nemecko. Popri vedeckej práci sa venujem aj vyučovaniu predmetov, ktoré úzko súvisia s mojou prácou. Ide o predmety proteíny - štruktúra a funkcia a enzymológia. Moje pedagogické skúsenosti sú relatívne krátke, ale zdá sa mi, že úroveň a zápal študentov pozvoľne klesá, hoci v každom ročníku sa vždy nájde zopár výnimiek. Myslím si, že tento stav možno vysvetliť aj tým, že kvalitní ľudia zo školstva (na všetkých úrovniach) odchádzajú, a to nie len kvôli finančnému, ako aj spoločenskému nedoceneniu ich práce, čo sa samozrejme prejavuje na kvalite študentov. Je to škoda, lebo návrat kvality do nášho školstva, aj keby sa okamžite zmenili podmienky, bude trvať dlhé roky." Podľa Dr. Sedláka sú podmienky výskumu doma podstatne horšie ako v zahraničí, i keď sú tu isté náznaky zlepšenia. "Tento rok po dlhej dobe Vedecká grantová agentúra (VEGA) navýšila prostriedky na základný výskum na univerzitách. Je to však ako kvapka v mori, pretože prístrojové vybavenie laboratórií chátralo ostatných 15 rokov a návrat minimálne na úroveň 90-tych rokov bude ešte určitú dobu trvať. Výskum, a to najmä základný, by potreboval finančnú injekciu, ale nie plošne ako sa to robí teraz, ale na základe kvality výstupov jednotlivých laboratórií. V súčasnosti možno v mnohých oblastiach, a to aj v tej našej, robiť kvalitnú vedu len v spolupráci so zahraničím. Naša skupina má intenzívne kontakty predovšetkým so skupinou prof. Dr, Mathiasa Sprinzla, Dr.h.c., na Katedre biochémie univerzity v Bayreuthe, a s prof. Dr. Nealom C. Robinsonom a Dr. Andrejom Musatovom z univerzity v texaskom San Antoniu. Chcem ale tiež povedať, že v našom výskume pociťujeme podporu vedenia fakulty a verím, že podmienky pre našu prácu sa budú ďalej zlepšovať." Verejnosť, alebo aspoň jej časť, sa domnieva, že v podstate každý výskum by mal viesť k praktickým aplikáciám. Pýtame sa, ako je to v tej oblasti výskumu v ktorej pracuje Dr. Sedlák. "Každý z nás by rád videl praktické uplatnenie svojich výsledkov, ale možno si málokto uvedomuje, že aplikovaný výskum je obvykle oveľa drahší ako výskum základný a na jeho financovaní by sa mala podieľať aj hospodárska či priemyselná sféra. Takýto model financovania, bežný v zahraničí, sa však u nás rozbieha akosi pomaly. Náš výskum patrí do oblasti základného výskumu. Výsledky výskumu v oblasti stability a vzťahu stability a aktivity enzýmov a proteínov sú však už len krok od praktického využitia. Stabilné a aktívne enzýmy, čo je práve naša parketa výskumu, sú nevyhnutné napríklad pre biotechnologické aplikácie, pre vývoj biočipov, ale aj pre také prozaické použitia, akými sú nové druhy pracích práškov."

Na záver ešte možno spomenúť, že Dr.Sedlák nie je prvým pracovníkom resp. absolventom košickej prírodovedeckej fakulty, ktorý získal významné ocenenie za výsledky svojej vedeckej práce. V súťaži Mladý výskumník roka SR, ktorú organizuje Journaliste studio v spolupráci s Ministerstvom školstva SR a Slovenskou akadémiou vied, boli košickí prírodovedci úspešní už dva razy. Nositeľom ocenenia Mladý výskumník roka SR za rok 2000 stal RNDr. Viktor Víglaský, PhD., ktorý pracuje na rovnakej katedre ako Dr. E.Sedlák. Mladým výskumníkom za rok 2002 sa stal Mgr. Pavol Szabó, CSc., ktorý je absolventom Prírodovedeckej fakulty UPJŠ a ktorý pracuje na Ústave experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. Tieto ocenenia svedčia o tom, že na spomenutej fakulte vedia aj pri súčasnej finančnej "mizérii" vytvárať také podmienky, ktoré privedú mladých ľudí k vedeckej práci na vysokej úrovni.

Autor: rm

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.