vyzval členské štáty únie, aby ich bez zbytočných odkladov otvorili. Za rezolúciu, ktorá nie je záväzná pre lídrov EÚ, ale vysiela jasný politický signál a určite bude mať vplyv na ich rozhodovanie počas bruselského summitu vo štvrtok a piatok, sa vyslovilo 407 poslancov, proti hlasovalo 262 a zdržalo sa 29 zákonodarcov. Výsledok je prekvapujúco jasný, pretože pri tajnom hlasovaní hrozilo, že sa proti rokovaniam s Ankarou vysloví oveľa viac europoslancov.
Rezolúcia síce podporuje otvorenie rokovaní „bez zbytočných odkladov", ale zdôrazňuje, že ide o otvorený proces, ktorého úspešný koniec nemožno vopred zaručiť. „Členstvo Turecka v únii nie je automatickým dôsledkom skutočnosti, že sa rokovania začnú," zdôraznili poslanci.
Odmietli však vyslovene spomínať iné alternatívy ako plnoprávne členstvo, napriek snahe najmä nemeckých a francúzskych konzervatívcov presadiť do textu možnosť privilegovaného partnerstva. Poslanci v rezolúcii zdôrazňujú potrebu, aby plnenie politických kritérií v celom v rozsahu a prebiehajúce reformy v Turecku boli nezvratným procesom. Pripomínajú možnosť pozastaviť rokovania v prípade „vážneho a trvalého porušovania" zásad slobody, demokracie, ľudských práv a základných slobôd, ako to navrhla Európska komisia a zrejme odsúhlasia na summite lídri EÚ. Rezolúcia tiež dôrazne žiada „nulovú toleranciu" voči mučeniu, ktoré poslanci označujú za jedno najhorších porušovaní základných ľudských práv. Vyzýva tiež turecké úrady, aby uviedli do platnosti šesť dôležitých chýbajúcich zákonov.
Poslanci pripomínajú tureckým orgánom, že Ankara potrebuje na svojej ceste k členstvu v únii doriešiť s členskými štátmi zostávajúce právne otázky, "vrátanie uznania Cypru (..), čo zahŕňa právne uznanie a urovnanie spoločných záujmov". Prešiel tiež pozmeňovací návrh, ktorý vyzýva Európsku komisiu a Radu EÚ, aby požadovali od Ankary formálne uznanie genocídy v Arménsku z roku 1915 bez toho, aby to bola podmienka otvorenia prístupových rokovaní.
Konečné rozhodnutie o začatí rokovaní s Tureckom a prípadnom dátume príjmu v piatok na summite v Bruseli lídri európskej dvadsaťpäťky. Holandský premiér Jan Peter Balkenende, ktorého krajina teraz únii predsedá, v Haagu vyhlásil, že pozitívne rozhodnutie na summite je pravdepodobné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
