Štrbák v moskovskom Slovenskom dome nemá pocit, že je v Rusku

Sportnet|16. dec 2004 o 00:00

Košice - V prípravnom stretnutí v utorok proti Kanade sedel len v hľadisku. Reprezentačná pozvánka však obrancu Martina Štrbáka potešila, tak ako

vždy. Tréner František Hossa ráta na Lotto Cupe aj s týmto ostrieľaným harcovníkom, ktorý je súčasťou národného mužstva už pár rokov. Prešovský odchovanec zavítal na Slovensko po prvý raz od chvíle, čo košický dres vymenil za dres CSKA Moskva.

„Ešte pred zápasom s Kanadou mi tréner povedal, že v prípravnom stretnutí mi dá voľno, nie všetci hráči budú hrať v každom zápase. Mne to neprekážalo. Ja som vlastne rád, že som v reprezentácii. Tak či tak som mal zabukovanú letenku domov, no tento týždeň by som už, ak by som nebol v nároďáku, trénoval s moskovským klubom vo Fínsku. Lepšie je teda hrať, ako byť na sústredení," priznal Martin, že pozvánka do reprezentačného celku môže mať aj svoje výhody. Okrem toho teraz má aspoň čas zvykať si na tréningoch na novú výstroj. Menil aj korčule, tak ako vždy, štyrikrát do roka. Nemal však z toho hrôzu, lebo tie svoje má na mieru, otlaky nehrozia, len ich treba pár krát prevetrať.

S bilanciou jeden gól a štyri asistencie v 14. stretnutiach odišiel v novembri z Košíc do Moskvy. Rusko a často atypické pomery mu nie sú neznáme, veď v minulosti už pôsobil v Jaroslavlji.

„Zatiaľ som spokojný s tým, kde som. Vlastne môžem povedať, že maximálne. Všetko zvládam v pohode, niet sa veľmi na čo sťažovať. Po profesionálnej stránke v klube funguje všetko. Akurát sa musím vyrovnať s tým, že v Moskve budem sám. Mala prísť so mnou manželka aj s dieťaťom, ale lekári jej neodporúčali lietať. Čakáme totiž bábo. Ruska ti tak teda neužije. Budem to musieť zvládnuť sám. Ale dá sa to vydržať. Častejšie budeme telefonovať, účet by nemal byť horibilný, lebo mám zľavnené hovory."

Štrbák patrí medzi hokejových svetobežníkov, veď pozná najvyššie súťaže na Slovensku, v Česku, Rusku, Fínsku, pôsobil v zámorskej NHL. Tvrdí, že v Rusku ho už nič neprekvapí.

„Je to presne to, čo som čakal. Ale Superliga sa v porovnaní s tým, čo bolo predtým, posunula o stupienok vyššie. Pôsobí tam veľa hráčov z NHL a kvalite súťaže to len a len prospelo. Každé stretnutie je veľmi náročné, ale mne to neprekáža." V hlavnom meste Ruska už našiel svoje zázemie. Nevie si vynachváliť prítomnosť mnohých krajanov.

„Najskôr som si vybavoval apartmán v Českom dome. Lenže ten bol starší a potom prišla možnosť ubytovať sa v Slovenskom dome. Naozaj je to super. Podľa mňa, vlastne často ani nemám pocit, že by som bol v Rusku. Do Slovenského domu pustia len ľudí so slovenským pasom. Stretávate krajanov. Mimochodom, na jednej chodbe býva aj Ľuboš Bartečko. Bol som tam prvý podnájomník, no pribúdajú ďalší a ďalší Slováci."

Keď Martin odišiel na východ, tak nám jeho manželka po niekoľkých dňoch povedala, že veľa času trávi na báze.Tá patrí neodmysliteľne k ruskému hokeju, no skúsenému bekovi nenaháňa hrôzu.

„Na bázu, či skôr akúsi ubytovňu, chodievame deň pred zápasom a trávime tam čas až do stretnutia. Ale predsa len v Moskve je to iné. Stalo a, že som si potreboval niekam odskočiť, tak som to oznámil a šiel. Tréner Bykov je rozumný človek. Až mu vedenie vytýka, že je až príliš mäkký, že by mal hráčov držať celkom nakrátko. Lenže, čo som si tak všimol, na rozdiel o iných, on je demokrat. Samozrejme, nesmiete jeho tolerantnosť zneužívať, z bázy odísť kedykoľvek, lebo to by sa z vás stala čierna ovca. Bol som prekvapený, v akej forme je náš tréner aj dnes. Nie jedno cvičenie nám predvedie aj sám. Som si celkom istý, že ešte aj dnes by bol platným hráčom. V ruských kluboch nie je zvyčajné, že si hráči na tréningu zahrajú bágo. U Bykova je to iné, dokonca aj sám sa pripojí."

V tvrdých pomeroch musíte bojovať o svoje miesto na výslní. Martin sa hneď po príchode uviedol gólom. Tomu sa hovorí premiéra.

„Ten zápas mi vyšiel, ale musím sa priznať, že som sa necítil stopercentne pripravený. Na nemeckom pohári som za štyri dni odohral po sebe štyri stretnutia, hneď letel do Moskvy, na regeneráciu mal len jeden deň. Tak sa ma tréner pýtal, či chcem hrať. Povedal som, že áno, ten gól bol zrejme bonus za moje snaženie."

Na jeho konto pribudli aj ďalšie asistencie, no ako sám tvrdí, bodíky zbierate v tejto súťaži veľmi ťažko.

„Niet ľahkého zápasu. Mužstvá sa pribežne posilňovali hráčmi z NHL, v Kazani je ich hádam pätnásť. Každý klub chcel nejakého. No a osobnosti, ktoré doteraz bavili divákov v zámorí, pútajú pozornosť v Superlige. Sú to lídri tímov, tvorcovia hry, skrátka v každom stretnutí je ich cítiť," dodal hráč Pittsbughu Penguins, ktorý si aj v utorok želal, aby sa skončil lockout a začala sa sezóna v zámorí.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Štrbák v moskovskom Slovenskom dome nemá pocit, že je v Rusku