delegáti zo všetkých slovenských žúp i zo zahraničia. Snem mala predchádzať manifestácia, sprievod Košicami, bohoslužby a pripravený bol aj program. Snem organizoval výbor pod vedením tajomníka SRJ Vícku. Očakávali vyše tisíc delegátov, ktorí museli byť ubytovaní v Košiciach, preto sa výbor obrátil na ich občanov s prosbou o ubytovanie slovenských, českých, juhoslovanských i rumunských roľníkov. Organizačne všetko klapalo. Delegáti, ktorí prišli vlakmi, sa zhromaždili pred železničnou stanicou, z okolia Košíc zasa na Berčényiho ulici. Všetci stihli raňajšiu omšu - ráno katolíci v kostole Premonštrátov, kde ju celebroval bratislavský kanonik Dr. Okánik a spieval chrámový zbor dr. Sychru. Evanjelici mali bohoslužby v kostole na Mlynskej ulici - slúžil ich kňaz J. Bodnár. Delegáti stáli až vonku a po bohoslužbách sa sústredili na Legionárskom námestí, odkiaľ sa pohol sprievod na Hlavnú. O deviatej sa zoradilo 6 400 ľudí so zástavkami, v krojovaných skupinách podľa jednotlivých žúp. V sprievode bolo zastúpených 712 roľníckych besied s 1 196 delegátmi, ostatní boli členovia a roľníci, medzi nimi Dr. Vavro Šrobár, minister kultúry a školstva, Dr. Milan Hodža, predseda Výkonného výboru SRJ, poslanci zo všetkých žúp. Snem sa začal o jedenástej a o tretej popoludní už pokračovalo zasadnutie SRJ v divadle, čo bolo pri 19 bodoch programu prekvapujúco krátko. V závere prečítali rezolúciu, ktorú odoslali prezidentovi republiky. Vyslovili v nej dôveru poslancom a vernosť prezidentovi. Oddanosť zavŕšilo divadelné predstavenie a spoločenský večer v hoteli Schalkház. Roľníci - nedelegáti sa zhromaždili v dvorane jazdeckej školy na Rákocziho okružnej. Myšlienkou generálneho snemu bolo stlmenie roľníkov, zdôraznenie ich národnostnej slobody a informácia o agrárnej situácii v ČSR.
Nový Šarišský župan
Šarišania sa už dlhšie pripravovali na veľkolepé oslavy, keď mal oficiálne prevziať funkciu župana Dr. Ruman. Asi pol roka bol ňou poverený. V predposledných aprílový deň sa zišiel v Prešove vari celý Šariš na manifestáciu Šarišskej župy so zástavami aj na alegorických vozoch. Aj vtedajšie oficiality prebiehali s okázalosťou a pompou, ale boli azda srdečnejšie. Ruman prišiel do Prešova autom - už to bol nezvyčajný zážitok pre roľníkov - v sprievode košického mešťanostu Mutňanského, mestského právneho radcu dr. Nováka, tajomníka Čurjaka a župného notára Surového. Na námestí už čakal prešovský mešťanosta Hreblay spolu so župným radcom dr. Gullayom a s malou dcérou Emilkou Hreblayovou s veľkou kyticou. Po prejavoch a jasaní verejnosti bolo oficiálne stretnutie so zástupcami úradov, armády, cirkvi, spolkov, delegátov všetkých žúp Slovenska, šarišských notárov, slúžnych mestskej rady Prešova a občanov v zasadačke Župného úradu v Prešove. Na túto slávu spomínajú ešte žijúci pamätníci zo Solivaru a Veľkého Šariša. Prešovčania môžu ďakovať za svoje kúpalisko, prvé svojho druhu na Slovensku, vlastne novému županovi a mešťanostovi. Predošlí funkcionári zamietali návrhy na výstavbu niečoho neobvyklého, akým rozhodne bolo aj kúpalisko. Stalo sa, že mestská rada v minulosti zamietala návrh, aby počas výstavby košicko-bohumínskej trate viedla "hlavná železničná čiara" cez Prešov. Slávny magistrát to odôvodnil argumentom, že sliepky aj vajcia zdraželi. V dôsledku tohto geniálneho rozhodnutia boli spojené Košice cez Obišovce a len neskoršie Prešov s Obišovcami malou "vicinálkou".
Ministerské návštevy
Hoci bolo z Prahy na východné Slovensko ďaleko, ministerské návštevy tu boli časté. Vždy sa našla skupina, poverená vrchnosťami, aby zhromažďovala fakty o liknavosti v poskytovaní dotácií na štátne stavby, školstvo, zdravotníctvo a podobne. V Košiciach zaostávala stavba nemocnice, v Prešove nemali ani nemocnicu ani byty pre úradníkov, tak isto v Kežmarku. Michalovce sa s Humenným škriepili o to, kde by mala byť nová nemocnica. Nuž začiatkom mája pricestoval na východ, aj Podkarpatskú Rus minister verejných prác Tučný. Prvá cesta viedla do Akna Slatiny, do solivaru na Podkarpatskej Rusi, kde sľúbil vybudovať nový pri železničnej stanici. Potom navštívil Košice, kde sa dohodol na dokončení stavby nemocnice do konca roka a v Prešove sa zdržal až do večera. Prezrel si budovy nedostavaných kasárni, ktoré by sa dali adaptovať na byty pre štátnych úradníkov, alebo aj na nemocnicu. Večer unavený povedal: "Mnoho, veľmi mnoho práce v ministerstve mám, ale predsa som sa vybral sem, aby som na vlastné oči mohol vidieť, čo patrí pod štátnu správu. Naša vláda musí ešte veľa pracovať. " Do Kežmarku zavítal minister vnútra dr. Černý. Mešťanosta Antonín Zatopánek mu predstavil všetkých úradníkov, s ktorými sa minister porozprával, prijal delegáciu nezamestnaných a prisľúbil štátnu podporu na stavbu rodinných domov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
