Levoče. Vyčlenila sa z katastra Veľkého Šariša a zaradila sa medzi stredne veľké dediny Šariša. Pozemky až do zrušenia poddanstva vlastnili mnohí zemania, lenže v obci si nebudovali svoje zemianske sídla. Po zrušení poddanstva v r. 1848 sa vytvorili tri veľkostatkárske usadlosti a pôdu obhospodarovalo aj niekoľko už slobodných roľníkov.
Veľkostatkárske usadlosti patrili šľachticom z rodu Meliorisze, Szentiványi a Hoddosy. Po prvej svetovej vojne predal svoj veľkostatok Szentiványi vojnovému zbohatlíkovi Vargovi. Po nich sa v obci zachovali kaštiele, ktoré sú už značne opotrebované, ale dodnes slúžia potrebám dediny. Hospodárske budovy sú v dezolátnom stave a súce na asanáciu. Rodina De Hodoš patrila k starobylým maďarským rodinám v Sedmohradsku. Jej pôvodné sídlo bolo v Hodoši - Szekelyhodes v Marmarošskej stolici. Jeden z ich predkov - Chaba dostal donáciu od kráľa Ondreja II. v roku 1217 za účasť na križiackej výprave. Ďalšiu dostali v roku 1595 od sedmohradského kniežaťa Žigmunda Báthoryho. Začiatkom 18. storočia, v čase povstania Františka Rákociho II. Mikulášov syn Imrich sa presťahoval so svojím strýkom Štefanom do Spišskej stolice, kde sa stal plukovníkom. Imrich Hodossy bol povýšený do šľachtického stavu v roku 1744 a v r. 1756 sa už spomínajú ako šľachtici s majetkami. Neskoršie bol rodu udelený aj grófsky titul. Z jeho potomkov bol najvýznamnejšou osobnosťou rodu Imrich Hodossy (1840 - 1909). Po štúdiách v Prešove a Pešti v r. 1861 sa stal advokátom a poslancom župného snemu v Šarišskej stolici. Vtedy si odkúpil v Malom Šariši pozemky, postavil si kaštieľ a stal sa veľkostatkárom. Zastával funkciu stoličného prokurátora a od r. 1869 - 1905 sa stal poslancom uhorského snemu za Hornotorysky okres. Prijal členstvo v Deákovej strane a r. 1875 prešiel do strany slobomyseľných, vystúpil z nej po okupácií Bosny a Hercegoviny a prešiel do opozície Národnej strany. V rokoch 1878 - 1893 zastával funkciu predsedu advokátskej komory. Jeho pričinením bola presmerovaná železničná trať Prešov Tarnow cez Sabinov a nie cez Bardejov. Zaslúžil sa o výstavbu kasární v Sabinove a umiestnení vojenskej posádky. Publikoval články v tlači a stal sa tvorcom niektorých zákonov Uhorska. Imrich Hodossy s manželkou Annou, rod. Pillěrovou vychovali dvoch synov - Gedóna a Alexandra, ktorí vyštudovali právo. Vlastníkom veľkostatku sa stal Alexander, ktorý sa po prvej svetovej vojne presťahoval do Budapešti a majetok v M. Šariši mu spravoval Levkovitz, ktorý býval oproti kaštieľu v Balikovom dome. Posledný majiteľ veľkostatku mal syna Imricha/1906 - 1937/ a jednu dcéru, ktorá ešte žije a býva v Rakúsku. V Malom Šariši si rodina vytvorila letné sídlo a vozil ich šofér Ján Sopko, neskorší predseda miestneho roľníckeho družstva. Zastavíme sa pri poslednom Imrichovi. Obľuboval letecké športy a rodičia ho v tom podporovali. Vlastnil lietadlo a za kaštieľom, pri prameni minerálnej vody si dal zriadiť súkromné letisko. Pri jednom lete v roku 1937 havaroval a zabil sa. Tragédia sa odohrala medzi Šarišským hradom a Šarišskými Michaľanmi. Po Hodossyovcoch v Malom Šariši sa dodnes zachovali niektoré pamiatky. Spomenieme aspoň kaštieľ, v ktorom je teraz materská škôlka a v minulosti tam bolo Poľnohospodárske učilište. Vzácnejšou pamiatkou je rodinný cintorín, na ktorom sú pochovaní starí rodičia - Imrich /1840 - 1909/, jeho manželka Anna a ich vnuk, ktorý sa zabil - Imrich Hodossy. Sú tam aj dva neidentifikované hroby. Posledná žijúca príslušníčka tejto vetvy Hodossyovcov, ktorá žije v Rakúsku prisľúbila finančnú podporu obci pri údržbe cintorína a neuplatňuje si nárok na reštitúcie, nakoľko sa nemieni presťahovať na Slovensko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
