Ilona Csáková má doma yorkshirskú piraňu
Speváčku Ilonu Csákovú a jej yorkshirskú teriéricu Lucinku, v bezpečnom úkryte pod pazuchou svojej majiteľky, môžete stretnúť trebárs aj na recepcii. Ilona svojho miláčika nosí v špeciálnej taške, nielen na schôdzky, ale dokonca aj na zájazdy. Na koncertoch zvykne čakať zamknutý v šatni, alebo v hotelovej izbe.
Ako priznáva, Lucinka vedomá si svojej dôležitosti, je strašne vypočítavý a prefíkaný pes. V reštaurácii sa však správa veľmi slušne. A zatiaľ sa ešte nestalo, aby ich niekde neobslúžili. "Pravda, spokojná je iba v prípade, že jej dovolím pozrieť sa, čo máme na stole. Aby mala pocit, že o nič neprišla, musí všetko skontrolovať," tvrdí Ilona.
Lucinka má však jednu veľkú slabosť. Strašne ľúbi pivo. Keď si občas zájde s paničkou a jej kamarátkami do putiky a zacíti pach chmelového moku, nedokáže ju nik udržať. "Spokojná je, až keď jej dáme uchlipnúť za náprstok pivečka," smeje sa Ilona.
Pri svojich niekoľkých centimetroch výšky je Lucy dokonalý obranár. Nesympatických okoloidúcich už z diaľky víta brechotom. Pravda, nikto sa jej nebojí. " Horšie by bolo, keby som mala dogu. Niekedy by sa zišla, " hovorí majiteľka. No keď v malom yorkshirskom psíkovi vzkypí zlosť, potom sa dokáže zmeniť na nebezpečnú šelmu.
"Raz sme sa boli navečerať v reštaurácii v istom mestečku na východe Slovenska. Začal ma obťažovať nepríjemný opilec a Lucinka začala naňho dorážať ostrým brechotom. Chýbalo málo, aby sa mu zahryzla do nohavice. 'Dávajte si pozor, pane, to je chlpatá piraňa', vyhŕklo zo mňa, ani neviem ako. Inak stále tvrdím, že mám strážneho psa. Skutočne. Lucinku strážim na každom kroku. Občas sa ma ľudia pýtajú, či je ten pes na baterky. Vyzerá totiž úplne ako plyšová hračka," hovorí Ilona Csáková.
Egryho pes Beny je minatúra dobermana
Riaditeľ rádia OKEY Top Tibor "Apa" Egry má miniatúrneho psíka, ratlíka Benyho.
"Máme ho osem rokov, je to už pán v rokoch. Kúpili sme ho ako šteniatko. Je síce bez rodokmeňa, ale má dobrých rodičov. Je to krásavec. Má nádhernú srsť lebo sa dobre stravuje. Čím je starší, tým viac leňoší. Prespí minimálne pol dňa. A potom má v sebe taký tik, že ku komu sa veľmi nemá, dá mu to patrične najavo. Vrčí naňho ako divý. A kto urobí dojem, k tomu zas príde sám. Gangster je v tom, že útočí aj na veľkých psov. Pustí sa aj do vlčiaka, breše a skáče. Človek ho nevie zastaviť. Je to zvláštny ratlík, ale mal šťastie, lebo nemal zatiaľ žiadnu sučku, je panic. Keď sa sučky hárajú, nevie doma obsedieť. Zavýja a chcel by byť len vonku. Ovoniava všetko, čo sa dá a len tým nosom rýpe v zemi ako blázon. Je to hotová zmenšenina dobermana, najmä ten jeho predĺžený pysk. Ale dá sa v pohode pohladkať. Ale teraz v zime ho musíme obliekať. Trasie sa po celom tele. Každé dva roky dostane nový kabátik," prezrádza Tibor Egry.
Beny je vraj strachopud a bojí sa tmy. "Keď večer odchádzame z domu, aby nemal zlý pocit, necháme mu stále niekde zapálené svetlo. A zásadne spí len v posteli s mojou dcérou. Berie ju za svoju matku. Čo povie ona, to je pre neho sväté. Beny je v poradí už tretí pes v našej domácnosti. Prví dvaja nám zahynuli po pár mesiacoch. Tiež to boli miniatúry. Jeden bol maltézsky pinč a druhý ratlík," rozpráva Tibor Egry.
Jeho pes je neuveriteľný všežravec. "Keď vidí čokoládu, dobiedza, až kým mu kúsok nedáme. Má rád paradajky, jablká, hrušky, mango, mäso a granule. Zožerie všetko. Dokonca aj chlieb z maslom a medom. Jogurtový kelímok si pridŕža labkou a strčí doň celú hlavu. Vylíže ho dočista."
Na Vianoce neobíde v rodine naprázdno ani Beny. "Kupujeme mu sušené psie čokoládky a všelijaké iné delikatesy. Kosti, ktoré môže obhrýzať a čistiť si zuby. Je to náš rodinný maznáčik," dodáva Tibor Apa Egry.
Kubo Emmy Tekelyovej urobí aj mŕtvu sochu
Emma Tekelyová považuje svojho 14-ročného hrubosrstého jazvečíka Uba za rovnocenného člena rodiny. Dokonca, ako vraví, niekedy sa správa úplne ako človek.
"Tieto plemená sú neuveriteľne žiarlivé, ješitné a sebavedomé. Ale tiež aj urážlivé. A kedy dokázal svoju najväčšiu tvrdohlavosť? Keď bol chorý, tak mu chodil veterinár pichať injekcie. Prvý deň to bolo fajn. Na druhý deň sa bál, ale na tretí deň si už vymyslel na veterinára fintu. Otočil sa chrbtom k dverám a v póze mŕtvej sochy očakával doktora. Keď prišiel, ani to s ním nepohlo a naďalej sa tváril, že nič nevidí, nepočuje, v podstate ani neexistuje."
Napriek tomu, že Ubo je miláčikom celej rodiny, nespáva s nimi v posteli. "Aj keď zo začiatku veľmi chcel, ale nedovolili sme tu. Tak si zvykol."
Ubo je už starší pán, ale živý a veselý je stále. "Samozrejme nie je už taký pojašený ako za mladi, upokojil sa, ale našťastie je v dobrej kondícií. Je taký múdry, že už len doma čakáme, kedy prehovorí. niekedy žasneme, aké má rituály, ako človek."
Najväčšie problémy im momentálne u Uba robí jeho neudržateľná chuť do jedla. "Keby sme ho nestrážili, tak by bol ako balón. Skutočne zje všetko a všetko má rád. Od sladkosti počnúc po mäso."
A kto je pre Uba prirodzená autorita? "Jednoznačne manžel, hoci ho kŕmim ja. Mňa považuje iba za krmičku."
Peter Kočiš a Jeremy sú jediní muži v rodine
Herec a moderátor Peter Kočiš je, dá sa povedať, ostrieľaným chovateľom psov: "Náš zlatý retriever päťapolročný Jeremy je už môj štvrtý pes, mal som maďarského puliho, malého čierneho bradáča, briarda a teraz máme retrievera. Každé plemeno má svoje čaro, ale musím povedať, že Jeremy je pes, s ktorým som mal asi najmenej starostí. Je to veľmi učenlivý, bezproblémový, vyslovene rodinný pes. Aj briard Čimo, ktorého sme mali pred ním, bol skvelý, len to bol podstatne ostrejší pes, ktorý si vyžadoval pevnejšiu ruku. Neviem, či to môžem nazvať vysnívaným plemenom, ale nedám naňho dopustiť. Ani moja manželka a deti."
Na svojho Jeremyho nedá dopustiť a nazýva ho mačkopsom. Je to dané jeho povahou, keďže je veľmi milý a priateľský.
"Miluje celú našu rodinu i našich priateľov. Čo sa týka stravy, tak s ním nie sú problémy, akceptuje granule, ale na druhej strane, keď dostane niečo iné, poteší sa. Najradšej sa teší z údených svinských uší. No a čo sa týka poslúchania, najviac rešpektuje asi mňa, hoci i to občas záleží od jeho nálady."
Aj keď je rodinným miláčikom, do postele ho nepúšťajú. Ale ako vraví Peter Kočiš, aj tak majú jeho chlpy po celom byte: "Takže ma občas vysávanie neminie, čo z duše nenávidím. Bude mi to musieť dlho splácať."
Autor: hra, em
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
