´menší brat´ - Malé Morské Oko. O čo je toto jazero menej populárne, o to väčšiu cenu má pre vedcov, ale aj samotných milovníkov prírody. Jeho ekosystém totiž minimálne ovplyvnila ľudská činnosť, a tak sa právom považuje za najmenej dotknuté jazero Vihorlatu.
Všetky známe jazerá Vihorlatských vrchov sú hradené zosuvom. Genézu ich vzniku treba hľadať vo vulkanickom pôvode Vihorlatu a následných geomorfologických pocesoch. Vihorlat bol stratovulkánom, teda v podstate vrstvenou sopkou - pri jeho stavbe sa striedali vrstvy rôznych hornín a usadenín s rozličnou pevnosťou. Pri istých podmienkach došlo k posúvaniu menej stabilných usadenín po pevných doskách prevažne andezitov a tým aj k zahradzovaniu zníženín a údolí. Ak sa v nich nachádzal vodný zdroj alebo tiekol vodný tok, vytvorili sa podmienky pre vznik jazier. Takto vzniklo aj najznámejšie Morské Oko, na jeho dnešnom vzhľade sa však do značnej miery podpísal aj človek, ktorý umelo zvýšil jeho hladinu zvýšením a spevením prirodzenej hrádze na potoku Okna.
Malé Morské Oko, ktoré vzniklo podobne, ale v podstatne menšej, kotlinovitej depresii pod vrchom Jedlinka, mimo hlavného údolia Okny, ostalo človekom nepovšimnuté. Dnes sa jeho priemerná plocha v nadmorskej výške 727 metrov uvázda na 0,4 ha (34-krát menej než Morské Oko) a hĺbka kolíše medzi 2,5 až 4 metrami. Hádam každého, kto sem príde prvý, ale aj desiatykrát, okúzli scenéria miniatúrneho jazierka s lesným okolím, ktoré sa odráža na zelenej hladine vody. Zaujímavosťou je fakt, že jazero má síce stály prítok v podobe niekoľkých svahových prameňov, stekajúcich doň, ale nemá viditeľný odtok. Výška jeho hladiny teda do značnej miery závisí od výparu a tým od teplôt a množstva zrážok.
Vzácnosť Malého Morského Oka spočíva predošetkým v zaujímavých biocenózach, ktoré sa v ňom a jeho okolí vytvorili. Žije tu početná kolónia raka riečneho, niekoľko druhov rýb, obojživelníkov i plazov. Na vlhké stanovištia sa viaže aj špecifická flóra. Jazero s okolím má štatút chráneného prírodného výtvoru.
Okrem týchto dvoch jazier je neďaleko ešte jedno hradené jazierko Kotlík a rašeliniská Hypkaňa, Ďurova mláka a Podstávka. Tie dokumentujú prirodzený proces postupného zániku hradených jazier a ich premenu na slaitniská, močiare a rašeliniská.
BEDEKER
Prístup: Malé Morské Oko je pohodlne dostupné v rámci prechádzky, ktorá sa začína na parkovisku Krivec, kam vedie prístupná asfaltová cesta z obce Remetské Hámre. Z Krivca vedie modrá značka po asfaltke v stúpaní ku hrádzi Morského Oka (20 min). Pokračujeme popri jazere doľava a za bývalým loveckým zámočkom (30 min.) odbočíme doľava na žltú značku. Tá nás po lesnej ceste, preťatej niekoľkokrát zvážnicami a v závere chodníkom privedie až k utajenému Malému Morskému Oku (1 h). Návrat je možný po tej istej ceste, alebo ho kombinovať s túrou po okolí cez sedlo Tri table a Sninský kameň, prípadne sa venovať aj podrobnejšej prehliadke Morského Oka.
