ktoré sa premenili na krídla, zistila podľa časopisu New Scientist Karen Searsová z Coloradskej univerzity v Denveri.

Takýto rýchly evolučný prechod od nelietajúcich predkov k lietajúcim netopierom vysvetľuje, prečo sa nikdy nenašli skameneliny jedincov tohto prechodného vývojového štádia. Už tie najstaršie fosílie netopierov sa veľmi podobajú súčasným druhom: takisto majú extrémne dlhé prstové kosti, medzi ktorými je napnutá lietacia blana. Searsová skúmala procesy počas embryonálneho vývoja prstov, aby zistila, prečo sú u lietajúcich cicavcov podstatne dlhšie ako napríklad u myší.

U obidvoch skupín živočíchov sa prstové kosti tvorili z chrupkovitých buniek (chondrocytov), ktoré dozrievali na kostné bunky v tzv. rastových žliabkoch. U netopierov však boli tieto žliabky značne zväčšené, a to vďaka pôsobeniu génu BMP2, ktorý je nositeľom informácie pre rastový faktor kostí.

Tento gén bol v rastovom žliabku netopierích kostí aktívny, zárodky myší ho však mali "vypnutý". Ďalšie experimenty ukázali, že ak BMP2 umelo podali myšacím zárodkom, ich prsty sa predĺžili tak ako netopierom. Searsová si myslí, že aktivácia génu BMP2 naštartovala vývoj netopierov. Malá anatomická zmena stačila na to, aby sa z ich nelietajúcich predkov stali tvory schopné vzniesť sa do vzduchu.

V evolučnom procese vzniklo zrejme len niekoľko prechodných foriem, ktoré však existovali len veľmi krátky čas. To by vysvetľovalo, prečo nie je žiadna netopieria fosília staršia ako 50 miliónov rokov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.