ducha.
Ak predseda strany, ktorá nevie vysvetliť prevod 22 miliónov Sk na neznámu osobu, otázku na túto tému odfajčí tak, že bude rozprávať, až keď médiá začnú byť korektné, tak to značí jediné: Stratil už nielen kompas a základnú slušnosť, ale aj zdravie a politickú svojprávnosť.
Čo majú médiá spoločné s tým, že SDKÚ je dlžná vysvetlenie verejnosti? Aj keby všetky televízie, rádiá a noviny Slovenska ostreľovali Dzurindu a SDKÚ denne, nič to nemení na skutočnosti, že ozrejmiť záhadnú transakciu na bankovom účte je morálna povinnosť, ktorá vyplýva z definície vzťahu politika a verejnosti. Ak teda politik vec ozrejmiť vie a chce. Ak otáľa a nechce, vzniká dôvodné podozrenie, že verejná služba, do ktorej boli politik a jeho strana zvolení, sa zneužíva na osobné či skupinové obohacovanie. To je presne skutková indícia, okolo ktorej sa motáme dnes - niekto prevzal dlh najsilnejšej vládnej strany a my nemáme tušenia, prečo bol taký dobročinný. Existuje sto dobrých dôvodov myslieť si to najhoršie. A predseda strany v tejto situácii namiesto toho, aby sa kajal, odkazuje, že odpovie, až keď sa budú médiá správať seriózne. Čo si máme myslieť? Kradne za bieleho dňa, alebo to len preskakuje?
Tak sme dopadli. Predsedom vlády je politik, ktorý svoj vzťah k tým, čo sa pýtajú, povyšuje nad imperatív informovať o veci, čo zásadne spochybňuje kredit jeho i strany. Ale nebuďme naivní. Samozrejme, Dzurinda vie, že si to môže dovoľovať, keďže voliči ho opäť a zas amnestujú. Aj na túto aféru sa zabudne ako na sto bývalých a sto ďalších, ktoré ešte prídu. Táto drzosť, istota v bohorovnosti je problém mentálny. Fakticky je to však problém slovenskej demokracie a tzv. občianskej spoločnosti, ktorej zrod sa toľko vzýva. Posolstvo je asi toto: Hlúpi ste, aj tak mi neuškodíte, do volieb zabudnete, môžem vám 'špiniť' na hlavu. (Pravdou je, že SDKÚ zverejnila všetko, čo prikazuje zákon. Ten je však deravý - veritelia sa nemusia odhaľovať, len darcovia.)
Médiá sú vinné tým, že "poľujú" na Dzurindu a SDKÚ. No, treba predostrieť jedno: Nikto netvrdí, že neexistujú novinári, ktorí majú "pifku" na predsedu vlády, Mikloša i ďalších. (Môžu to byť obyčajné antipatie, ale občas i arogancia menovaných.) Ale: Konštrukcia, že "niektoré médiá celé týždne a mesiace poľujú na SDKÚ a šíria neskutočné lži", je jednoducho chorobná. To je jasné každému, kto si zachoval základný úsudok a objedná si monitoring - temer ľubovoľného média. "Poľuje" sa vo viacmenej spravodlivých podieloch na všetkých. Psychiatri vedia presnú diagnózu (Zajaca sa treba spýtať, či bude plne hradená). Volá sa to perzekučné bludy - či tak nejako.
Symptómom choroby je Dzurindova otázka v kauze Hurného, "prečo sa zverejnilo len východné Slovensko, prečo len Hurný". Keby poradcovia premiéra viac čítali, vedel by, že preto, lebo registre z východu mal ÚPN skompletizované ako prvé. Keďže to prehliadli, Dzurinda našiel ďalšieho sprisahanca - ÚPN s Langošom na čele. Inak by si predsa nekládol otázku, prečo iba východ, že? Rozumiete tej klinickej logike: Ak sa niečo stane inak, než by sa stať eventuálne mohlo, zaiste sa tak stalo len preto, lebo niekto chce zničiť SDKÚ. Iné rozuzlenie neexistuje.
Prečo práve Hurný, pýta sa premiér. No preto, lebo v redakcii Korzára sa trochu pohrali, natiahli naslepo asi 1200 mien z registrov a pri Hurnom zablikalo svetlo. Tak išlo info do SME a rovno na titulnú stranu. Keby bol Hurný z SMK, bol by z SMK, a keby bol z KDH, tak by bol z KDH. Kto môže za to, že je z SDKÚ? Primárne voľby, Dzurinda? A je to náhoda, že je z SDKÚ?
Premiér hovorí, že médiá sa mu dodnes neospravedlnili za to, že v kauze skupinka "nepravdivo napísali, že mal niečo schované v trezore". No - fakt nevieme, kde Dzurinda zhromažďuje hlásenia zo SIS. Možno do špajzy, možno nimi obkladá kúpelňu, možno do nich balí tlačenku. Faktom však zostáva, že dokument, ktorý bol súčasťou bezpečnostnej previerky Jána Mojžiša sa na Úrade vlády vyskytoval. A nesmel, keďže podľa zákona mohol cestovať iba na NBÚ a nikam inam. Či už bol u Dzurindu v trezore, či v komore, nevieme, ale bol - to priznal on sám. To, že to prokuratúra nehodnotila napokon ako porušenie zákona, je už skôr jej problém, keďže ten istý dokument dostal od Pittnera aj bývalý šéfprokurátor Hanzel a obratom ho vrátil na SIS. Práve preto, lebo bol názoru, že ho nesmie držať vo vlastníctve. Takže nevidieť, za čo by sa mal kto ospravedlňovať - naopak, treba po roku zopakovať, že na Úrade vlády bol materiál, ktorý nebol súčasťou spisu Jána Mojžiša iba preto, lebo bol jeho kópiou...
Sú dve možnosti. Buď stav mysle Mikuláša Dzurindu začína byť dramatický, alebo si veselo strieľa zo sveta i voličov. Môžeme si vybrať, kde je pravda a čo je horšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
