pred sviatkami užijú ešte svoju stužkovú a potom dozvuky. My sme stužkové rozoberali krížom-krážom z každého uhla pohľadu. A na čo sme prišli?
AJ STUŽKOVÉ V TELOCVIČNI MALI SVOJE ČARO...
V súvislosti s modernizáciou sveta a kreatívnym dotváraním ľudskej práce nevynímajúc tradície stužkových, sa vynára otázka, ako to bolo kedysi. Dnes si vieme predstaviť plesanie v telocvični len sťažka, no predošlá generácia si ich pre zmenu nevie vynachváliť. "Museli sme si telocvičňu sami vyzdobiť a trvalo nám to celý týždeň. Nám sa to samozrejme páčilo, lebo sme sa nemuseli učiť. Žinienky a švédske bedne sme prikryli pomaľovanými závesmi. Girlandami sme skrášlili okná, čo išlo dobre, lebo tam boli mreže proti rozbitiu, no a nevynechali sme ani gymnastické kruhy. Strop sme husto ozdobili krepovým papierom. Bolo to super, lebo tým sme ho znížili, a tak to vyzeralo ako ozajstná plesová miestnosť," spomína na svoju stužkovú profesorka Andrea Šaršanová, ktorá ju mala spolu s ďalšími dvoma triedami na gymnáziu v Gelnici.
"To, že sme mali stužkovú v telocvični našej školy považujem za výhodu, lebo to nebolo drahé a okrem toho nás personál dobre poznal, čiže atmosféra bola viac priateľská, ako niekde v reštaurácii. Obsluhovali nás vybraní študenti tretích ročníkov, ktorí boli nadšení, keď si ich štvrtáci vybrali; bola pre nich česť obsluhovať štvrtákov. Navarili nám kuchárky zo školskej jedálne, myslím, že to bolo klasické sviatočné jedlo, čiže zemiakový šalát a rezeň, predjedlo bola šunka a vajce. Nie som si istá, či sme mali aj druhú večeru, zdá sa mi, že kuchárky potom išli domov..." Za osemnásť rokov sa toho ale každopádne veľa zmenilo, s príchodom nežnej revolúcie, sa trochu uvoľnili aj tradície stužkových: "U nás sviečky neboli, asi pripomínali náboženstvo. Básničky sme však mali oveľa lepšie, lebo neboli také krátke. Jedna mala aj desať veršov. Žiak si ju vypočul, uklonil sa, a potom išiel s kvetom k rodičom. Bolo to zaujímavejšie, lebo tak aspoň každý vedel, ku komu patrí ktoré dieťa," spomína Andrea, ktorá sa pre svoje povolanie na stužkových zúčastňuje aj doteraz. "Mám pocit, že teraz je to viac snobská záležitosť a ide viac o peniaze, ako o radosť. Pamätám si, že moje šaty stáli okolo tisícky, vtedy boli v móde krátke a na tú dobu to bolo veľa peňazí. Čo sa týka alkoholu, mali sme na stole nejaké víno, vychádzalo to asi na 2,5 deci na osobu. Na prípitok bolo Cinzano, sami sme si pripravovali poháre, pekne s cukrom po obvode. Samozrejme, že sa chlapci opili na záchode, ale zase nie všetci. Celkovo sa mi zdá, že teraz študenti nemajú pred učiteľmi rešpekt, ja by som sa hanbila ako čert, keby ma profesorka videla s cigaretou. Myslím, že naša telocvičňa mala väčšie čaro."
STUŽKOVÁ NA 'LOMNIČÁKU'
Netradičnou stužkovou sa môžu pochváliť tohtoroční maturanti na 8-ročnom gymnáziu v Lipanoch, ktorí si pre svoje 'ostužkovanie' zvolili Lomnický štít. Celý nápad sa zrodil v hlave triedneho profesora. "Má veľmi rád turistiku, a preto sa rozhodol, že nás vytiahne do Tatier," hovorí študentka Maja. 16. októbra sa teda maturanti zišli pri lanovke na Lomnickom štíte a vyviezli sa až na vrchol. "Počasie bolo úžasné, slniečko svietilo a výhľad bol krásny. Stihli sme ešte koniec babieho leta. Hore nás čakala pani riaditeľka a pani zástupkyňa. Zaspievali sme Gaudeamus Igitur, vypili trocha šampanského," pokračuje Maja. "Boli sme prví, ktorí dostali zelenú stužku na Lomnickom štíte. Dokonca nás natočila televízia a bolo to vo večerných správach." Aby však neboli ukrátení aj o to klasické ako je program, večerné šaty a zábava až do rána, stužková pokračovala o mesiac neskôr v Mestskej hale v Lipanoch.
VŠETKY MATURITNÉ TRIEDY MAJÚ STUŽKOVÚ SPOLOČNE. ABSURDNÉ? KDEŽE!
Čo by ste však povedali na to, keby vám bolo prikázané podeliť sa o svoju stužkovú slávnosť s ďalšími dvomi triedami a usporiadať ju vo vopred určenej sále? Asi to znie absurdne, ale študenti Gymnázia na Šrobárovej ulici presne vedia, o čom boli predchádzajúce riadky. Takmer 40-ročnou šrobárskou zvyklosťou je totiž usporadúvať stužkové slávnosti v Dome umenia a za jeden víkend. V piatok si to "odstužkujú" tri triedy, v sobotu ďalšie tri a je to vybavené. Prvýkrát sa tak stalo presne v školskom roku 1967/68 a dodnes bola táto tradícia porušená len jediný raz.
V súčasnosti, len čo sa to študentom Šrobárky niekedy v prvom, či druhom ročníku odniekiaľ donesie, väčšinou hromžia a nadávajú. Oni to chcú mať predsa v nejakom poriadnom podniku a ani za svet sa nechcú tlačiť s inou triedou, nieto ešte s dvomi. Nič sa však nedá robiť, silne zakorenená tradícia nepopustí. Vo štvrtom ročníku však prichádzajú na to, čo by im predtým nenapadlo ani v tom najlepšom sne: Aj takáto stužková predsa môže mať svoje výhody. Zrejme tou najväčšou je to, že študenti nemusia z časových dôvodov vymýšľať žiadny siahodlhý program, úplne totiž postačí desaťminútové číslo. Takisto nemusia mať podnik rezervovaný dva, či tri roky dopredu, keďže toto všetko už majú vybavené. Zanedbateľné nie sú ani finančné výhody. Platbu za prenájom budovy totiž hradí zo svojich prostriedkov Združenie rodičov, a tak sa maturantom zvýši viac peňazí, ktoré môžu byť použité trebárs na "dozvuky".
VÝDOBYTKY TECHNIKY UŽ AJ NA STUŽKOVÝCH
Moderná doba sa prejaví na každej stránke života človeka. Pomaly však začína zabŕdať aj do stužkových. Klasikou je oficiálna časť a potom živo hraný program. Pred pár rokmi bolo nemysliteľné, aby ho nahradil program pretechnizovaný. Časy sa však menia a obdobie, kedy aparatúru predstavoval jeden mikrofón a mix pult s reproduktormi sú už, zdá sa, nenávratne preč. Pomaly prichádzajú sužkové s dopredu nadabovaným programom, tam však chýba to oné čaro improvizácie, kedy sa stvorí najviac brebtov a tým aj srandy. Techniku v inom smere však použila Oktáva B na Gymnáziu Alejová. Ako sme sa dozvedeli, ich program spočíval z 50% na videoprojekcii. Študenti si ešte pred letom vymysleli koncepciu programu - odovzdávanie Oscarov. Od tejto doby si nakrúcali niekoľkominútové filmy, kde hrali práve oni. Tie potom púšťali vrámci živého programu ako nominované filmy za pomoci státisícovej techniky počnúc notebookom a končiac pri digitálnom projektore. Jediné šťastie, že technika bola zapožičaná zo školy, inak by sa stužková asi mierne predražila...
Autor: ztk & mak & jto & hud
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
