zacítiť slabšie otrasy, ktoré však nespôsobili závažnejšie škody. Seizmológovia vedia, že ak niekde dôjde k väčšiemu zemetraseniu, môže niekoľko dní alebo týždňov po hlavnom otrase dôjsť ešte k sekundárnym otrasom (v tlači sa vyskytol výraz dotrasy, nie som si však istý, či je utvorený správne). Tieto "dotrasy" majú obvykle menšiu magnitúdu (intenzitu) ako hlavný otras, ale môžu byť veľmi nebezpečné, pretože môžu viesť k zrúteniu budov, ktoré sú už narušené hlavným otrasom. Doteraz však nikto nevedel predpovedať, kedy a kde dôjde k týmto sekundárnym otrasom. Zodpovedné inštitúcie preto len veľmi ťažko vedia posúdiť, či po hlavnom zemetrasení už môžu umožniť občanom vrátiť sa do ich domovov, alebo či treba ešte vyčkať. Skupina vedcov z rôznych európskych krajín, vedená odborníkmi z University of Ulster v Severnom Írsku, však nedávno oznámila, že vypracovala metódu, ktorá umožní aspoň odhadnúť, kde sa môžu vyskytnúť dotrasy po veľkom zemetrasení. Na vývoji tejto metódy pracovali odborníci z Írska, Talianska, Francúzska i z Karlovej univerzity v Prahe. "Predpoveď miesta výskytu možných dotrasov má veľký význam pre záchranné tímy a úrady pri rozhodovaní o tom, čo treba robiť po zemetrasení," povedal profesor John McCloskey, ktorý je jedným z vedúcich celého projektu. Uplynie však ešte určitý čas, kým sa metóda predpovedania výskytu bude dať uplatniť v praxi. Jedným z problémov jej aplikácie je aj to, že vyžaduje veľa vstupných údajov z mnohých meracích staníc. Takéto podrobné údaje sú k dispozícii len pre Kaliforniu, Japonsko a niektoré oblasti v Európe. Na väčšine územia Európy bude treba vybudovať hustejšiu sieť seizmografov a prenosových liniek na prenos údajov do vyhodnocovacích stredísk.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
