(železo, meď, olovo). Zvolávali sa ním na zhromaždenia, alebo sa upozorňovali na čas modlenia alebo o čase a nejakej udalosti. Vo východnej Ázii sa na zvon bilo palicou z vonkajšej strany z ktorého vychádzali prenikavé zvuky tamtamov. Začala sa šíriť povesť, že jeho zvuky môžu preniknúť na ktorékoľvek miesto. V štvrtom storočí n. l. sa v Japonsku začali objavovať prvé zvony - bronzové, ktoré sa vešali pri vchodoch do svätýň a zvonili sa už povrazom. Veriaci pri zvonení obetovali mince a pri tom vyslovovali svoje želania.
V rímskych katakombách sa prví kresťania zvoncom zvolávali k obetnej omši. V šiestom storočí n. l. si zvony našli svoje uplatnenie v kláštoroch. Spočiatku sa používali v severozápadnej Európe a neskoršie už po celom kontinente. Zvolávali sa nimi mnísi k bohoslužbám. Väčšie zvony, aké poznáme vo vežiach kostolov a zvoniciach, sa začali odlievať v dielňach až koncom stredoveku. Toto remeslo sa šírilo po celom území Slovenska. Zvony sa začali vyrábať aj na východnom Slovensku v Košiciach, Spišskej Novej Vsi, Levoči, Prešove. Tam žil v roku 1729 zvonolejár Šebestián Lecherer a ešte pred ním v 17. storočí Juraj Virdt, ktorý mal svju dielňu na Hlavnej ulici č. 115. Lechererovci mali svoju dielňu (Ján a Ignác) tiež na Hlavnej ulici č. 33. Podobnú dielňu si v meste otvoril v dome č. 27 aj Matej Ulrich a na Levočskej ulici istý Bochnár, ktorý vo svojej dielni odlieval zvony až do začiatku 20. storočia.
Povesť o prenikaní hlasu zvonov si osvojilo aj kresťanstvo. Jedna z povestí hovorí, že na Veľký piatok všetky zvony "letia do Ríma" a preto sa namiesto nich používajú drevené rapkáče. Každý zvon má telo (plášť), srdce a svoju dušu v podobe svojrázneho zvuku, ktorý vydáva a odlišuje sa od iného zvona. Jeho zvuk ovplyvňuje telo, srdce a skladba zliatiny z ktorej bol uliaty. Zliatina zvonov sa skladá z medi (dve tretiny) a z olova (jedna tretina). Každý zvon má svojrázny zvuk, ktorým sa prihovára ľuďom.
Atribútom prvých egyptských pustovníkov, ku ktorým radíme aj sv. Antona, bol visiaci zvon na palici v tvare písmena T. Podľa povesti ním spomínaný svätec od seba odháňal zlé sily - démonov. Veľké kostolné zvony sa vždy zasväcujú určitým svätcom a tento ceremoniál sa stal doménou biskupov. Každý zvon má na svojom plášti dátum a miesto výroby, meno výrobcu, akému svätcovi je zasvätený a iné údaje. Veľké zvony dosahujú priemer nad jeden a niekedy aj cez dva metre. Ľudia veľkým zvonom pripisujú zvláštnu moc pri zaháňaní búrkových mrakov, odháňaní démonov a iných zlých bytostí. Zvonmi sa ohlasovali začiatok, ale najmä koniec vojen a podobné udalosti.
Zvonce a zvončeky sa uplatnili aj v ďalších oblastiach spoločenského života. Už oddávna ich vešali koňom na postroje aj na vozy, vlaky, lode. Tie mali plniť úlohu informačnú, upozorňovaciu, ale okrem toho mali ľudí potešovať. Svoje veľké uplatnenie si našli v poľnohospodárstve pri pasení dobytka a oviec. Zvonce dávali zvieratám na krk aby boli pod kontrolou pastiera, aj v prípade, že sa niektoré kusy zatúlali. Pastieri si vyberali zvonce a tešili sa z ich zvukov. Spríjemňovali im pobyt na salašoch, ale zvonce im pomáhali ochraňovať zvieratá pred nebezpečenstvom.
Pomocou zvoncov sa ľudia upozorňovali na výskyt epidémií, vešali si ich na vozíky postihnutí leprou. Pomocou zvoncov sa v dávnejšej dobe oznamoval čas vyberania pošty zo schránky, príchod mäsiarov alebo zberačov starých handier do obce a pod. Zvonce sa stali nepostrádateľné v školskom systéme pomocou ktorých sa riadil chod vyučovania. Zvoncami sa oznamuje štart a príchod do cieľa pretekárov, napr. pri dostihových pretekoch a iných podujatiach.
Zvony a zvonce sa stali námetom na mnohé povesti, rozprávky a iné literárne výtvory. Pomocou zvonov sa v rozprávkach odháňajú škriatkovia, trpaslíci, zlé víly, čerti a iné bytosti. V minulosti sa ľudové rozprávky končili: "... a na konci bol zvonec a rozprávky je koniec." Z ostatnej literárnej tvorby je známy román od Viktora Huga "Zvonár u matky Božej v Paríži", balada od V. Göetheho pod názvom "Putujúci zvon" a od R. Schillera "Pieseň o zvone".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
