Čo hovoria štatistické údaje o doprave a mestských zvieratách v Košiciach
Dnes to možno bude znieť komicky, ale bolo to faktom, že pred 84. rokmi boli bežné dopravné úrazy, ktoré spôsobovali koče a nediciplinovaní cestujúci mestskou hromadnou dopravou, ktorá v tom čase predstavovala električku.
"Nevyskakujte z jachajúcej električky. Z jachajúceho vozňa pouličnej elektrickej dráhy košickej na Hlavnej ulici č. 2 pred kaviarňou Slávia vyskočil štátny úradník Vašíček tak, že sa zošmyknul po zamrznutom snehu a padnul na zem. Zranil si tvár i obidve ruky a je v domácom ošetrení." Takýmito príkladmi pôsobila na košických občanov polícia v prednáškach dopravnej výchovy už druhý rok. Najviac úrazov spôsobili koče. Najčastejšie úrazy boli v Košiciach večer, keď obchodníci zatvárali obchod, spúšťali rolety a pre ich hrmot nepočuli koče, pristávajúce pred domom. Neraz ich koč prešiel. Pod jeho kolesá sa dostal obchodník so šatstvom Engländer na Hlavnej 125, aj viacerí z Alžbetinej, kde mali stanovištia fiakre. Na statkára zo Slanca spadli siahovice dreva z voza tiež na Hlavnej a nejeden úradník magistrátu, keď sa nevedel dostať na miestny úrad kvôli neodpratanému snehu, si pri jeho preskakovaní zlomil nohu. Na dobytčom trhu bola "šmykľavica", ale na tú už boli vidiečania pripravení, ako aj pred železničnou stanicou, kde bol sklad ľadu a privážali ho tam čerstvo vyrúbaný z riek na vozoch v slame.
Mesto malo jazdnú políciu, ktorá sa sama starala o kone, ale malo aj svoj "vozový park" so záprahom v rámci mestských lesov. Kam sa nedostali kone, tam ich zastúpili somáre, takže vždy Košice disponovali 20 - 30-timi somármi. tie sa občas niekam zatúlali a zmizli bez stopy.
Reč čísel
Čo hovorí o počte mestských zvierat štatistika? Koní bolo najviac, až 574, dobytka 478 kusov, oviec 50, husí 1046, 240 kačiek, 919 mačiek a 835 psov vrátane súkromných. Keď som spomínala v úvode, že medzi šúčasnosťou a minulosťou je určitá analógia, mala som na mysli aj somárov. Pred Vianocami 1998, keď Košice pripravovali betlehem a ten sa nesmie zaobísť bez somára, boli ohrozené jasličky, lebo v zoo bola karanténa a teda mesto nemalo jediného somára, čo sme uverejnili aj v našom denníku. Podobná situácia nastala v roku 1921, keď podľa úradného záznamu citujem: "...boli v Košiciach len dvaja somári, v tomto roku (1922) deväť. Je to veľmi podivuhodné, že sa našlo iba deväť úradných somárov, lebo pri dôkladnejšom popisovaní by sa našlo aj viacej, tak ako sa dodatočne objavila jedna mula."
Keď sme už pri štatistike, táto v komentári k číslam o rozvodovosti zdôrazňuje malý počet sobášov a zvýšený počet rozsobášov: "Na košickú sedriu prišlo v roku 1921 223 podaní o rozvod "od lože a stola", kým rok predtým bolo iba 164 manželských pravôt. Súdna stolica právoplatné rozsudky vyniesla len v 78 prípadoch." Medzi dôvodmi bola na prvom mieste nevera a medzi okolnosťami bezdetnosť až v 50 percentách, ďalej nízky vek a 1 - 2 ročné manželstvá z nerozvážnosti.
Súpis prameňov
V Šarišskej župe splnili ministerskú úlohu, keď urobili súpis "kyseliek, liečivých prameňov, nálezísk petroleja a uhlia". Petrolej mal byť vo Vyšnom Komárniku, Smolne pri Bardejove, Varadke, uhlie v Čirči, Širokom, Ruskej Voli A Brezovici, Širokom, Hanigovciach a Čelovciach. Minerálne pramene boli v Rodome, Štiavniku (Sírne), Dubovej pri Svidníku, v Hradisku pri Sabinove - tam bola známa kyselka Sultán, Dlhej Lúke, Cígeľke, Pitrovej a okrem Bardejovských kúpeľov ešte v štyroch lokalitách. O liečivú Cígeľku, ktorú aj dnes vyhľadávajú žalúdkári, mal záujem Baťa, ktorý v obci Cígeľka údajne chcel obnoviť aj kúpele, navštevované ešte za čias Márie Terézie ľuďmi so zažívacími ťažkosťami.
Útek z posádkovej väznice
Na záver jedna úsmevná historka, na ktorej sa Košičania dlho zabávali. Aj tá je skutočná.
Z posádkovej väznice v Košiciach utekali väzni, niekedy za mesiac aj šiesti. Taký úmysel mala aj dvojica zlodejov Hurka a Ravasz pod zámienkou, že ich bolia zuby. Ako sprievodcu na cestu k lekárovi im dali pešiaka Krajňáka. Hurka s Ravaszom prehovorili Krajňáka, aby išiel s nimi do vinárne "Vo skliepku" na Hlavnej ulici, aby si dodali guráž pred návštevou u zubára. Dali si dvakrát po dve deci bieleho vína. Zastavili sa aj na Hradbovej "U troch schodíkov", kde popíjali červené a potom nasadli do zaparkovaného auta pred vedľajším domom (vodiči autá v meste nezamykali a nechávali v nich dokonca aj kľúče) a prešli na ňom dvadsať kilometrov. Odrazu sa ocitli v Maďarsku. Na druhý deň ich eskortovali do Košíc a pešiaka Krajňáka sprevádzali na políciu jeho bývalí kolegovia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
