kanadskou univerzitou za morom. Odišiel s ňou do Ghany, pôvodne na dva roky. Už tam žije 33 rokov. Reč je o 63-ročnom Albínovi Koremovi, pôvodom z Drienova. Na svoje korene nezabudol. Za posledných päť rokov prichádza na Slovensko každý rok. Dlhé roky sem ako utečenec nemohol prísť. Rodičia mu zomreli, v Košiciach však má sestru Marienku a v Prešove a okolí mnoho bratrancov a priateľov.
"Čím dlhšie žije človek v nejakej krajine, tým viac ju pozná. Spoznáva jej problémy a tým užitočnejším sa stáva," hovorí Albín Korem, ktorý v Ghane pôsobil na úseku poľnohospodárstva, školstva a osvety. Mal tri pravidelné rubriky v tamojších novinách, vydal vyše 1 800 článkov. Desať rokov bol členom Národnej školskej komisie. Zúčastnil sa ghanskej revolúcie, prednášal revolučným kádrom. "Revolúciu začali 31. 12. 1981 vojaci, pretože v krajine bolo veľmi veľa korupcie a nespravodlivosti. Trpeli najmä vidiečania. Mám práve vidiečanov veľmi rád, aj preto som sa zapojil do revolúcie." Dnes je v Ghane demokracia. "Je tam dobrá vláda, dúfa, že ju znovu zvolia."
V Ghane sa hovorí 57 kmeňovými jazykmi, úradnou rečou je angličtina. Ghana je päťkrát väčšia ako SR, v 57 kmeňoch žije 22 miliónov ľudí. Tretinu územia na juhu tvoria lesy, dve tretiny na severe savany. Medzi juhom a severom panuje rivalita. A. Korem býva na juhu, roky predtým býval na chudobnejšom severe. V krajine panuje čulý cestovný ruch, ročne tam spravia turisti obrat 80 miliónov dolárov. Podľa Korema je ťahákom pre turistov ľudová kultúra: "Na Slovensku je 5 časopisov o psoch a ani jeden o ľudovej kultúre."
Albín Korem napísal dokopy 18 kníh, z toho 4 na Slovensku. Najznámejšou je Ghana, Ghančnia a ja. Tohto roku mu v SR vyšli Listy synovi, zostavené z listov jeho otca a mamy a Africké rozprávky. Vydal aj publikáciu jeho otca Anton Korema Ako sa niekedy žilo v Drienove. V Ghane vydal viaceré knihy pre mládež, ale aj pre agronómov. Napísal tiež knihu o klimatických zmenách v Ghane. Ide o veľký problém celej Afriky, že sa postupne mení na púšť. Na margo ostatnej knihy Africké rozprávky hovorí: "O tie rozprávky som sa v minulosti, žiaľ, vôbec nezaujímal. Raz som natrafil na jedného ľudového rozprávača, ktorý mi povedal tri prekrásne rozprávky. Boli veľmi výchovné, až filozofické, ale zároveň zábavné. Tak ma to zaujalo, že som ich začal zbierať." Dnes má vyše 800 ľudových rozprávok z Ghany, 15-tisíc afrických prísloví, dvetisíc povier, a nespočetne veľa ľudových vedomostí. "Ghančania rozprávajú rozprávky iba večer, nikdy nie cez deň. Deň je na robotu, rozprávky môžu prísť na rad až večer, alebo v noci. Keď počúvate hovoriť tradičného Afričana z dediny, tak každá tretia, štvrtá veta je príslovie. Spájajú vedomosti s múdrosťou. Kým školy u nás i v Ghane dávajú vedomosti bez múdrosti. Ovládať tieto príslovia znamená ovládať umenie žiť. Máme málo múdrosti," zdôrazňuje A. Korem, ktorý vydal v angličtine (chystá aj francúzsky a slovenský preklad) Tradičné múdrosti v afrických prísloviach.
Zaujímavým dielom Albína Korema je Šarišsko-slovenský slovník z obce Drienov, ktorý pripravoval 10 rokov v Ghane, bez toho, aby mal na blízku jediného východniara! Tento vydal vlani v prešovskom Vydavateľstve Michala Vaška a ide o skutočný unikát. Obsahuje vyše 11 000 slov a 760 šarišských prísloví, porekadiel a iných múdrych vyjadrení. Medzi nimi sú aj tie, ktoré zozbieral známy folklorista Ján Lazorík z Krivian.
Na budúci rok chce vydať 12 kníh, "veľmi veľa píšem". Momentálne sa totiž v Ghane venuje iba písaniu. "Tak som skončil, že nemám dôchodok ani na Slovensku, ani v Ghane. Tak som sa obetoval pre Ghančanov, že som úplne zabudol na seba. To nebolo dobré," hovorí so širokým úsmevom na tvári, ktorý je zatrpknutosti na hony vzdialený: "Netrpím hladom, ani chudobou. Mám všetko čo potrebujem. Zastávam jednoduchý životný štýl, sociálne i ekologicky zdravý. Pri takomto životnom štýle sa dá vyžiť z mála peňazí." Spolu s ním býva v dome 6 černochov: adoptovaná dcéra s jej manželom a štyrmi deťmi. Dvaja vnuci nesú mená po jeho otcovi a po ňom (Anton a Albín). Okrem písania kníh prednáša a každý týždeň má vlastnú rubriku vo Weekly Spectator. Vďaka tejto činnosti ho v Ghane pozná skoro každý. "Keď idem po Prešove, nikto ma nepozná. Je to také divné." V Ghane je veľa belochov, jeho berú za domáceho. "Niekedy však mám problém s mešťanmi, že mi pripomenú, že som biely. Často sa mi stáva, že ľudia, ktorí ma poznajú len z článkov myslia, že som černoch a až pri osobnom stretnutí zistia, že nie. Po 33 rokoch v Ghane dokážem myslieť ako černoch, čo je veľká výhoda v mojej práci."
Celá Afrika, Ghanu nevynímajúc, trpí na AIDS. Ako je možné, že je tam táto nevyliečiteľná choroba tak hromadne rozšírená? "Tam chlapci sa síce oženia, ale udržiavajú si viaceré frajerky. A tie zas majú veľa frajerov. Preto sa AIDS šíri ako požiar. Druhý problém je, že keď niekto zistí, že má AIDS, snaží sa vyspať s čo najväčším počtom partnerov, aby ich takto potrestal. Napriek tomu tam tiež prekvitá prostitúcia, keďže je tam veľká chudoba. Mnohé mladé ženy vyznávajú hnusnú filozofiu. Radšej žiť vďaka prostitúcii päť rokov na vysokej nohe a potom zomrieť, než žiť celý život v chudobe," vysvetľuje Albín Korem, podľa ktorého je problémom detabuizácia, vzniklo morálne vákuum - tamojší obyvatelia už nerešpektujú starú africkú morálku, ale ešte nestihli akceptovať tú kresťanskú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
