vám ho ani nemôžem teraz venovať, až na Vianoce."
Mať sa znova nadýchla, premáhajúc zážitok z kúpy, ktorej hodnota jej i po niekoľkých dňoch vyrážala dych už len pri spomienke, nieto ešte vo chvíľach, keď balíček do ruky brala, aby ho dôsledne uschovala.
"To je spoločný darček, aj tebe aj mužovi, lebo..." Mať opäť len zasypela, ako keď "sveřepí šakaly zavile vyli na bílí mesíc" a pokrútila hlavou nad vlastnou trúfalosťou, rozhadzovačnosťou, veľkodušnosťou, srdečnosťou, dobrotou a láskou, ktorú zhmotnila do nádherného darčeka vskutku neobyčajnej hodnoty a aj ceny.
"Koľko to stálo?" nesmelo sa spýtal syn, obávajúc sa nejakej drahej hlúposti, akú vedia kúpiť len starnúci rodičia s pomýlenými hodnotami a unikajúcim časom.
Mať pretočila buľvy, namiesto rohovky znenazdajky civel do bielok a začul kvílenie starého Žida, ktorý predáva storočnú kravu ako polročné teliatko. "Ani sa nepýtaj, ani sa nepýýýtáááááj," plazila sa mať po zemi. "A čo povie druhá nevesta, že jej nič, ááááh," strhávala si demonštratívne šaty.
Vyľakal sa syn a s nevestou dumali, čo také im kúpila.
"Hocičo to nebude, inak by tak nevystrájala," rozhutoval syn dobre poznajúc rodinné pomery a najmä fakt, že mama nemala bohvieako v láske jeho ženu a to isté platilo aj o jej citoch k obom synom, kde boli kocky hodené oveľa skôr a tiež v ich neprospech.
Keď nastala dlhoočakávaná a mnohými slzami pokropená chvíľa, kvílila svokra rovnako intenzívne. Trasúcimi rukami odviazala nevesta tradične hovadsky zabalený neveľký balík a neverila vlastným očiam - v ruke držala benátske zrkadlo, ale nie originál, iba lacnú plastovú napodobeninu, jednu z mnohých blbostí, aké predávajú potulní Arabi na každom pobreží stredozemného mora za pár šupov, čo starena (lebo ako inak ju nazvať) musela dobre vedieť, aj vtedy, keď kupovala, aj potom, keď sa teatrálne hádzala o zem.
A zazdalo sa jej, že v svokriných očiach vidí uspokojenie, čo však mohlo súvisieť aj s tým, že sa práve nenápadne nahla k druhej neveste, ktorá si v tichosti, bez fanfár, tančekov a spevokolu rozbalila oveľa menší darček a ona kútikom oka zazrela súpravu z pravého nefalšovaného zlata, ktorým by nepohrdli ani najväčší mafiáni v meste a o ktorom mať ešte nedávno hovorila ako o posmrtnom dedičstve.
Oklamanej neveste stačila sekunda. Vrhla sa k svokriným nohám, bozkávala jej lem papúč, jačala "Ďááákúúújééém", bila hlavou o zem, váľala sa po koberci a jačala a jačala.
Autor: Peter B. DOKTOR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
