obrazu, ktorý o sebe máme. Objavili sa vrásky, šediny, pribrali sme. Reakcie sú rôzne. Niektorí si povzdychnú, iní sa zmieria s osudom, prípadne už viackrát nepozrú do zrkadla. Ďalší si začnú vytvárať ilúzie tým, že sa inak obliekajú, nasadia si redukčnú diétu alebo začnú športovať. Prechádzajú sebareflexiou, ktorá je jedným zo silných motivačných prvkov a modifikátorom sociálneho správania sa.
Sebareflexia je proces odrážania seba vo vlastnom vedomí. Obraz o sebe má rozhodujúce postavenie v sebavedomí jedinca. Začína sa vytvárať okolo tretieho roku života dieťaťa. Je to bod, v ktorom je človek schopný diferencovať seba od sociálneho prostredia a je spojený s činnosťou. Okolo "ja" sa organizujú ciele, potreby, hodnoty a kritéria činnosti jedinca a na základe sebareflexie si človek kladie latku "svojho výkonu". Napríklad človek, ktorý nikdy nehral tenis, bude môcť ťažko posúdiť svoju schopnosť pre túto hru. Na základe sledovania tenisových zápasov v televízií má pocit, že by tenis hravo zvládol. Keď však vzal do ruky raketu a začal posielať loptičku presne tam, kde nechcel, okamžite si napráva sebavedomie a tenis už radšej nechce hrať, uznáva tých, ktorí ho hrajú, alebo začína tvrdo a trpezlivo trénovať. Je však možný aj iný príklad. Nie zriedka totiž človek objaví v sebe talent pre činnosť, ktorú doteraz nikdy nerobil. Nikdy sa preto predtým ani neusiloval o sebarealizáciu v určitej oblasti. Tak v prvom, ako aj v druhom príklade sebareflexie zaúčinkovala tak, ako je to jej poslaním.
Z uvedeného vyplýva, že prvým a teda aj vedomým nástrojom sebareflexie je činnosť, ďalej udržiavanie optimálneho stavu vedomia, vyriešenie či nevyriešenie problémových situácií (úspech či neúspech činnosti), utváranie skúseností a vhodnej informačnej bázy, utváranie optimálnych postojov a vzťahu k predmetnej činnosti a nakoniec konfrontácia so sociálnym prostredím, čo vyplýva zo samotnej činnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
