ÔSMY DEŇ TÝĎŇA
Tesne pred sviatkami, v úplnej tichosti, vylúčiac médiá, dokonca i vlastnú Markízu, zišli sa najrenomovanejší členovia Aliancie nového občana (ANO) na supertajnej schôdzi. Výnimku, ani nevedno prečo, tvoril iba Korzár, možnože kvôli Mojsejovcom a ich dvom miliónom.
Takže čitatelia tohto denníka hneď v prvý povianočný deň ako jediní majú možnosť dozvedieť sa, čo sa vlastne na tomto zlete mozgov udialo, resp. ujazdilo (ako si to v ďalšom vysvetlíme). Veci sa totiž majú tak, že najvyšší šéf mienil oboznámiť svojich najbližších spolupracovníkov s výsledkami svojej služobnej cesty do Bruselu a testovacej jazdy na vlastnej BMW-760 po rakúskej diaľnici.
"Bolo to ako sen," začal svoje informácie o bližšie nemenovanom bruselskom straníckom rokovaní Pavol Rusko. "Stalo sa to presne na Západnej diaľnici pri Linzi. Viete, tam je povolená iba stokilometrová rýchlosť, ale ja som si povedal: Paľo ponáhľaj sa domov k žene a deťom a pritom vyskúšaj, čo tvoje béemvé dokáže. S týmto odhodlaním som si sadol za volant, vedľa seba ženu neprezradím ktorú a dozadu osobného strážcu po slovensky bodygarda. Ten mal za úlohu strážiť hlavne kasičku s erurami a vyrukovať s ňou, ak to bude potrebné. Teda sadol som si, odpichol bavorák od zeme a šliapol na plyn až po podlahu, aby bolo každému jasné, kto je pánom rakúskych diaľníc. To teda bola jazda, páni, doprajem to každému, kto na to má, fujazdiť takou dvestotridsiatkou," pokračoval zasneným a úplne šťastným pohľadom Rusko. "Šéfe, to máte teda odvahu, len čo je ANO pravda, ani ja by som to nedokázal," podotkol Jirko Malchárek, automobilový pretekár a expert to na motoristický šport. "A nebáli ste sa o svoj život, život spolujazdcov a od rakúskych policajtov?," nešla celá story Malchárkovi do hlavy. "Nezdržuj, teraz som lepší ako ty, takže čo sa týka motorizmu preberám velenie v našom spoločenstve ja," pozrel zle-nedobre na Malchárka. "Ty sa aj naďalej staraj o Schumachera a spol, ja sa budem starať o našu Formulu number one".
Členovia utajenej schôdze sa pozreli na seba, nevediac ako si majú slová svojho šéfa vysvetliť. Rusko sa nijakým extempore nedal vykoľajiť a pokračoval v referovaní o služobnej ceste. "Rakúski poliši ma tri dni naháňali aj tak ma nedostali," pokúsil sa byť vtipný. "Rakúska tlačová agentúra napísala, že ma po diaľnici naháňal spolu so svojimi súpolišmi sám zástupca šéfa krajinskej dopravnej polície major Klaus Scherleitner, ale kde sa na mňa so svojimi tragačmi hrabali. Nakoniec mi ich prišlo lúto, nemôžu za to chudáci, že im rakúsky minister nepridelí lepšie vozidlá a zastavil som," pochválil sa znova Rusko. "Pán šéf, pán minister, to ste teda pašák, vy sa naozaj nikoho nebojíte," ozvalo sa z pléna zborove. "Páni, pokračujem. Zastavil som teda, vystúpil a snažil sa hneď od začiatku čeliť všetkým nepríjemnostiam, ktoré ma čakali. Až v tom momente som docenil všetky ostrohy, ktoré som nadobudol počas svojej politickej kariéry, straníckej i ministerskej práci a preto stáť pred vysokou policajnou šaržou mi nerobilo nijaké problémy. Musím povedať, nerobil som nijaké ťažkosti, iba kývol na bodygarda a ten na môj pokyn v okamihu vytiahol z kasičky 700 eur a bez mihnutia oka narýchlo vyrúbanú pokutu zaplatil. Nakoniec, bola to úplná maličkosť. Sám major Scherleitner mi vyslovil svoj obdiv, že keď som okolo ich hliadky o jednej v noci preletel, mysleli si, že to si Niki Lauda prevetráva hlavu... Neskôr keď zistili, že som minister, ale treba mi to pripísať ku cti, že som sa s tým nepochválil sám, žasli. Ich úžas sa stupňoval keď sa ďalej dozvedeli, že som bol niekedy športový novinár a zakladateľ Markízy a ANO, dokonca sňali predou mnou svoje čiapky a zablahželali mi. Korporatívne uznali, že my, Slováci, sme extra trieda a vyslovili presvedčenie, že s takou rýchlosťou ako som jazdil ja, takou istou rýchlosťou bude onedlho Slovensko lídrom celej Európskej únie. Vážení, teraz vám už môžem prezradiť, že v mojom počínaní nešlo o nijakú náhodu, ani o skorý návrat domov. Bol to dobre vymyslený a ešte lepšie prevedený plán. Mojím konečným cieľom je, ak sa už Slovensko chce naozaj zviditeľniť, postaviť v čo najskoršom termíne vlastný tím pre Formulu l. Len si pomyslíte ako dobre by sa na tých superautách vynímalo napríklad heslo Ano-ANO - No Schumacher. A čo tak v predvolebnej kampani? Mohli by sme poraziť všetkých koaličníkov i opozičníkov, aj tých čo sa iba chystajú do parlamentu. Milióny ľudí vo svete by sa na ANO dívalo a obdivovalo. Preto si tu dnes musíme rozhodiť úlohy, kto čo urobí, koho postavíme a dohodnúť sa na podrobnostiach... Navrhujem, aby sme sa na začiatok prihlásili do nejakej nižšej súťaže, Jirko postaraj sa o to a budeš mať na starosti aj zásobovanie pneumatikami. Briatore a spol. sa už môžu teraz triasť, o ich jazdcoch ani nehovoriac. Mali by sme sa dohodnúť ešte na ďalšom jazdcovi. Ja by som navrhol zobrať toho nešťastníka Ďuračku. Ten sa doteraz hral na Fitipladiho iba po bratislavských cestách, my mu dáme možnosť k ďalšiemu osobnému rozvoju," navrhol Rusko.
"Šéfe, prepáč, ale budeme ho čo najskôr musieť naučiť móresu. Vieš si predstaviť, že keď ho na trati predbehne starší Schumacher, po skončení súťaže s ním bude hovoriť o fajčení? - aby som to jemne formuloval. Lintner by ho mohol vyfackať do človečej podoby," nahlas rozmýšľal Malchárek.
"Nič sa nebojte, všetko bude O.K. SLOVAK TEAM ANO bude dobre zohratá partia, finančné zabezpečenie beriem na seba, už zajtra kúpim bodygardovi miesto kasičky prenosný trezor. Jirko mi urobí zoznam všetkých európskych diaľníc. Nie, nie, doma trénovať nebudeme. Slovenské cesty prenecháme amatérom, nech sa aj ony môžu vytešovať a nikto nebude chcieť do nich eurá," uzavrel supertajnú schôdzu Pavol Rusko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
