Jankovič sa v Prostějove bije o každú minútu na ihrisku

druhá priečka, zatiaľ okúsil prehru len v dvoch stretnutiach. Prostějov prežíva basketbalový boom. Vedenie získalo do tímu kvalitných hráčov. Či už už českých reprezentantov Czudeka, Okáča, Stuchlého, Američanov Palmera a Callahana, Adzica z Bosny a Hercegoviny, ale aj trio Slovákov Andrušku, Jankoviča a Lukjanca. Nabitý káder predurčuje mužstvo k tomu, aby bolo úspešné. Do sezóny síce Prostějov vstúpil hladkou prehrou s Nymburkom 67:101, tímom to však vôbec neostriaslo.

"Po tejto prehre nasledovala šnúra siedmych víťazstiev. Potom sme síce podľahli Děčínu o štyri body, no stále je to veľmi dobré. Výbuch proti Nymburku spôsobilo aj to, že sme sa pred vstupom do ligy ocitli pod obrovským tlakom. Funkcionári spravili pred premiérou obrovské haló, no a nezohraté mužstvo to celkom nestrávilo. Ale ináč je "manšaft" naozaj veľmi dobrý," vraví odchovanec košického basketbalu Peter Janovič, ktorý sa stal súčasťou prostějovského celku. Aj on využil príležitosť stráviť sviatky doma s najbližšími. No dlho sa zdržať nemohol, včera sa musel hlásiť na tréningu, veď už vo štvrtok hrá Prostějov opäť o ligové body. A stretne sa práve s lídrom súťaže Nymburkom. Peter Jankovič si však nechce priložiť na oči ružové okuliare tak, ako to vraj spravili basketbaloví činovníci pred prvým vzájomným stretnutím.

"Nerátam s tým, že by sme vyhrali. Nie preto, že by som si to neželal, ale istá postupnosť musí byť zachovaná. Prostějov je na začiatku nejakej cesty. V lete nakúpili desať hráčov, chce to čas, kým sa dajú dokopy. Nymburk už budovacou fázou prešiel dávno, kostru mužstva má zohratú, už ju len vystužuje posilami."

Je to až neuveriteľné, ale aj v krátkom čase sústredili funkcionári v jednej šatni hráčov, ktorí presvedčili o svojich schopnostiach v iných kluboch, v iných ligách. A to všetko vďaka financiám. Prostějov nehrá žiadny pohár a predsa má rozpočet zhruba 25 miliónov českých korún. Môže si tak dovoliť zaplatiť cudzincov zo Spojených štátov, rozohrávača Czudeka, či podkošovú legendu 41-ročného Okáča.

"Czudek, Callahan, či Palmer, to je špička českej ligy. Jasné, že do Prostějova prišli kvôli podmienkam. V klube je o hráčok postarané perfektne. Dovolím si tvrdiť, že v žiadnom inom v Česku na tom nie sú tak dobre. Fasovali sme ešte aj zimné bundy, oblečenie na vonku. Starostlivosť o hráčov je výborná. Zabezpečené sú raňajky, obedy, večere, vyriešený je každý detail. A keďže sa medzi sebou stále len zohrávame, som si istý, že aj naše výkony budú mať naďalej stúpajúcu krivku," tvrdí rozohrávač, ktorý trávil na ihrisku rôzny počet minút. Bolo stretnutie, v ktorom to odtiahol bez striedania, no v troch sa na pľac nedostal ani na sekundu.

"V posledných vystúpeniach som hrával 10 - 15 minút. No boli aj také, v ktorých som sa len prizeral, a to veru nie je to, čo som čakal. Myslel som si, že budem mať viac priestoru. Hneď v prvom zápase sa zranil Czudek, takže na post jednotky som nastupoval ja. Lenže keď sa dal dokopy, tak to už bolo také všelijaké. Ale verím, že moje chvíle ešte prídu. Predsa len Peter Czudek má 33 rokov, nepredpokladám, že bude schopný odtiahnuť celú sezónu. Po novom roku by som mohol hrávať viac. Ak by to bolo desať minút na zápas, bol by som spokojný. Ale ak by som šancu nedostal, tak by to z pohľadu môjho napredovania nemalo význam," vraví jeden z tria Slovákov, ktorý sa v tíme nováčika bije o miesto v zostave, o každú minútu strávenú na ihrisku. Do Prostějova si to namieril po troch sezónach strávených vo Svite v nádeji, že sa pri svojej prvej legionárskej zastávke uchytí. V konkurencii, aká sa na Morave zišla, to však nemá jednoduché.