100-tisíc detí. Detskí lekári však odmietli podpísať s prevádzkovateľom služby zmluvy, lebo na hodinu by mali dostávať len 40 korún. Žiadajú priemernú hodinovú mzdu v zdravotníctve - 140 korún. Situáciu bude riešiť v januári ministerstvo zdravotníctva. Peniaze na prevádzku pohotovosti a platy lekárov zo zdravotných poisťovní nestačia ani v iných mestách. Župy očakávajú finančnú pomoc od štátu.
Vedúci odboru zdravotníctva prešovskej župy Andrej Bega hovorí, že pohotovosť je stratová v regiónoch, kde je menej ako 30-tisíc obyvateľov. Richard Rišňovský, vedúci odboru sociálnych vecí a zdravotníctva banskobystrickej župy, povedal, že v regiónoch s malou hustotou obyvateľstva sa stáva, že "po zaplatení prevádzkových nákladov zostane službukonajúcemu lekárovi 20 až 30 korún na hodinu čistej odmeny, čo je naozaj málo".
Pohotovosti, aby sa vyhli strate, šetria, znižujú počet lekárov na službu, vo väčších mestách sa zlučujú. Neraz sa to odrazí aj na kvalite služieb. "Cez Vianoce som potrebovala ísť na pohotovosť, došli mi lieky. Na lekárku, ktorá bola na výjazde mimo nemocnice, som čakala asi jeden a pol hodiny. Ja som čakať mohla, ale neviem, čo by bolo, keby niekto potreboval pomoc rýchlo," hovorí o skúsenosti pacientka z Brezničky. Lekári sa v takýchto prípadoch spoliehajú, že akútnych pacientov prevezme záchranka. Tá má však riešiť život ohrozujúce situácie a situácie, keď treba chrániť bezpečnosť štátu.
Podľa samospráv by malo ministerstvo zdravotníctva povedať, či chce zachovať lekársku službu prvej pomoci. Ak áno, tak by malo pridať peniaze. Štát v budúcom roku výraznejšie podporí stanice záchrannej služby a samosprávy očakávajú, že viac by mala dostať aj pohotovosť. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že na pohotovosť majú prispieť aj mestá. Radoslava Miklášová z tlačového oddelenia ministerstva povedala, že záchranka má v systéme špeciálne postavenie a nedá sa s pohotovosťou porovnávať.
24-hodinovú pohotovosť musia poskytovať praktickí lekári, ktorí sú už dnes na 99 percent súkromní. V regióne ju organizuje nezisková organizácia, ktorá má na službu licenciu. Jej úlohou je zosúladiť služby lekárov, nájsť priestory, viesť účtovníctvo, vyplácať personál. Nemocnice pohotovosť prevádzkovať nemusia, často je to ich dobrá vôľa.
Župy ani napriek nedostatku peňazí rušenie pohotovosti nechystajú. Bega hovorí, že v budúcich dvoch rokoch v prešovskej župe zredukujú pohotovosti len tam, kde vzniknú nové stanice záchrannej služby.
V Piešťanoch sa s lekármi dohodli
V nemocniciach v Piešťanoch a Partizánskom pohotovosť prevádzkujú nemocnice. V Partizánskom je v nemocnici detská pohotovosť, o službu pre dospelých sa stará súkromník. Riaditeľ nemocnice Jozef Václav hovorí, že detskú pohotovosť chceli. "Nezarobíme na tom, ale vyjdeme." Nemocnici pomáha mesto.
V piešťanskej nemocnici funguje pohotovosť pre dospelých aj pre deti, okrem zubnej. "Túto službu sme si nechali preto, lebo chceme poskytovať kompletné služby. Nechceme, aby od nás pacienti odchádzali do iných nemocníc," vysvetlila riaditeľka Zita Bruncková.
Pohotovosť v Piešťanoch stratová nie je, ale neprináša ani veľa zisku. Vedeniu sa s lekármi podarilo dohodnúť na nízkych cenách. Nemocnica sa stará o účtovníctvo, poskytla priestory. "Ak by sa o to lekári starali sami, boli by to pre nich náklady navyše."
(dro)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
