mali na svojom konte 0 bodov a pasívne skóre 1:9. Po domácej vysokej prehre s rezervou druholigového Steel Trans neuspeli ani na ihrisku exdruholigového Humenného. Tieto prehry na omladenom kádri nezanechali vážnejšie stopy a zverenci trénera Vladimíra Michalka sa postupne dostávali do tempa. Aj keď domáca remíza so Sabinovom a hlavne štyri góly v domácej bránke boli silnou kávou aj pre najvernejších fanúšikov, no tí na hráčov nezanevreli a stále im prejavovali svoju priazeň. Klub s bohatou tradíciou po jesennej časti zakotvil v treťoligovej tabuľke na siedmom mieste s 26 bodmi za osem víťazstiev dve remízy a šesť prehier. V tabuľke pravdy majú plus dva body a podľa trénera s tým nikto pred jesenným maratónom stretnutí nerátal. "Začiatok sezóny býva najťažší, lebo každé mužstvo chce vykročiť čo najlepšie. Podľa vyžrebovania sme mali v prvých dvoch kolách výhodu domáceho prostredia, avšak nedokázali sme ju využiť na sto percent. Prvým sústom v sezóne bola rezerva Ličartoviec, ktorá k nám prišla doslova s prvým mužstvom, lebo nemala ešte pokope rezervu. Vedel som, že to nebude jednoduché stretnutie, ale šesť gólov bola až príliš veľa v našej sieti. Po takomto výsledku sa ťažko dáva mužstvo dohromady, ale pred súbojom v Humennom som sa snažil ich hlavne po psychickej stránke zmobilizovať. V náročnom súboji pod Vihorlatom herne neprepadli, no urobili viac chýb v závere a na svete bola naša druhá prehra," vracia v hodnotení jesennej časti tréner V. Michalko. Mohlo sa zdať, že mužstvo po týchto výsledkoch upadne, vytratí sa z neho bojovný duch, no opak bol pravdou. Omladený celok, v ktorom dostali príležitosť väčšinou odchovanci, ako aj hráči z okolitých obcí pôsobiacich v nižších súťažiach sa pozviechal a postupne sa z dna tabuľky prebojoval do jej stredu. "Dôležité bolo, že po spomínaných prehrách sme dokázali získať štyri body po víťazstve nad Svidníkom a remíze so Sabinovom. Tento zápas sa nám nevydaril, viedli sme už 4:2 a nakoniec sme sa museli uspokojiť s bodom. Ďalší priebeh súťaže ukázal, že je v našich silách bojovať v strede tabuľky," povedal V. Michalko. Body stratené doma sa veľmi ťažko dajú vybojovať vonku, lebo jesenná časť súťaže bola značne vyrovnaná a väčšina celkov si domáci hrad dokázala ubrániť. Spišiakom sa podarilo získať vonku sedem bodov, ktoré sa pozitívne premietli nielen do umiestnenia v jesennej tabuľke, ale do tabuľky pravdy. Aj preto vládne na Spiši spokojnosť s prvou polovicou sezóny. "Nemali sme stanovený presný počet bodov, ktoré chceme v tejto časti získať, naším cieľom bolo hrať pohľadný futbal čo nie stále sa nám darilo. Po hernej stráne to neraz škrípalo, no chlapci ukázali bojovného ducha a odmenou im boli cenné body. Nemáme také podmienky aké tu boli v minulosti, pracujeme v amatérskych podmienkach. Hráči si musia najskôr splniť svoje povinnosti v práci a potom sa venujú futbalu. Aj preto je nás na tréningu nemej. Musím priznať, že niekedy to bolo o šťastí aj náhode, veď športové šťastie je vrtkavé," chlapsky priznáva V. Michalko. Mrzelo ho, že málo stretnutí odohrali najskúsenejší hráči, ktorých vyradili zranenia. Najskôr laboroval Krempaský s členkom, potom sa pridalo aj koleno, ktoré vyradilo aj Rada Tökölyho. "Po nie najlepšom vstupe do sezóny sa nám viac darilo v závere, kde chlapci príkladne bojovali a dokázali sme bodovať aj vonku. Na začiatku som mal aj zmiešané pocity z našich výkonov, lebo som vedel, že v tejto súťaži sa body ľahko nezískavajú, no postupne sa hráči zohrávali a presvedčili samých seba, že na túto súťaž majú. Dokázali sme splniť dielčí cieľ umiestniť sa v strede tabuľky, rovnako sme si polepšili ziskom plusových bodov. O všetkom sa bude rozhodovať v jarnej odvete. Nemôžeme si dovoliť v dlhej zimnej príprave nič podceniť, lebo prípadné zaváhanie sa nám už nemusí podariť napraviť tak ako teraz," hovorí tréner. Spišiakov v tejto časti sezóny najviac tlačila topánka v obrane, ktorá inkasovala 29 gólov. Je zaujímav