Táto výstava sa koná pri príležitosti storočnice skonštruovania prvej prakticky použiteľnej elektrónky, usmerňovacej diódy. Túto diódu skonštruoval v roku 1904, teda práve pred sto rokmi, anglický elektrotechnik John Ambrose Fleming. Táto tzv. Flemingova dióda menila striedavý prúd na jednosmerný, teda pracovala ako usmerňovač. Pravda, Fleming sa pri svojej práci opieral o výsledky mnohých svojich predchodcov. Možno povedať, že na úplnom začiatku cesty, ktorá viedla k vývoju elektrónok a tým aj k nevídanému rozmachu elektroniky, bol geniálny americký vynálezca Thomas Alva Edison, ktorý prispel k pokroku v mnohých oblastiach. Písal sa rok 1883. Edison pri pokusoch, ktoré mali objasniť krátku životnosť vtedajších žiaroviek, náhodou objavil jav, pre ktorý sa neskôr vžil názov Edisonov efekt. Edison zatavil do banky nad vlákno žiarovky kovovú platničku a medzi vlákno a platničku pripojil napätie 100 V. Keď bolo vlákno rozžeravené a platnička bola pripojená na kladný pól batérie, merací prístroj ukazoval, že medzi vláknom a platničkou tečie prúd. Edison tento jav opísal, ale jeho podstatu nepochopil. Ani Nemci J.Elster a H.F.Geitel, ktorí v roku 1889 zhotovili "usmerňovač" striedavého prúdu, nedokázali vysvetliť podstatu Edisonom pozorovaného javu. Slovo usmerňovač sme dali do úvodzoviek preto, lebo Elster a Geitel síce pozorovali jednosmernú vodivosť nimi skonštruovaného prístroja, ale neuvedomili si možnosť využiť ho na usmerňovanie striedavých prúdov. Túto možnosť postrehol až v roku 1896 John Ambrose Fleming z londýnskej univerzity. V roku 1897 J.J.Thomson dokázal, že z rozžeraveného vlákna sú emitované elektróny, a nie uhlíkové atómy. Jav, ktorý objavil Edison, bol preto nazvaný tepelná emisia elektrónov, v skratke termoemisia. Matematické vzťahy, ktorými sa emisia elektrónov riadi, odvodil v roku 1901 O.W.Richardson.
Ako sme už spomenuli, kľúčovým rokom vo vývoji elektrónky, bol roku 1904. V uvedenom roku zostrojil John A. Fleming prvý funkčný usmerňovač, diódu. Názov dióda naznačuje, že táto elektrónka má dve elektródy, a to katódu (záporná elektróda) a anódu (kladná elektróda). Významným medzníkom vo vývoji elektrónok je rok 1906, v ktorom Američan Lee de Forest skonštruoval prvú zosilňovaciu elektrónku, triódu (tá má už tri elektródy). Skonštruovanie triódy bolo jedným zo základných predpokladov rozvoja rádiotechniky, teda bezdrôtového vysielania a prijímania hovoreného slova i hudby. V Európe sa triódy začali vyrábať v roku 1912, v roku 1915 bol zhotovený prvý elektrónkový vysielač. S prvým pravidelným rozhlasovým vysielaním sa začalo v roku 1920 v americkom Pittsburghu. V ďalších rokoch sa elektrónky postupne zdokonaľovali, boli skonštruované tetródy, pentódy a nakoniec až októdy, čo boli elektrónky až s ôsmimi elektródami (anódou, katódou a šiestimi tzv. mriežkami). Svoj názov získala elektrónka od slova elektrón, pretože takpovediac pracovným médiom elektrónok sú práve elektróny. U nás sa kedysi elektrónky hovorovo označovali ako lampy, prípadne rádiolampy. S objavom tranzistorov sa na začiatku 50. rokov minulého storočia začala labutia pieseň elektrónok. K poslednej významnej inovácii elektrónok došlo v roku 1958, keď bol vyvinutý tzv. nuvistor. V súčasnosti sa už vo väčšine odborov elektroniky namiesto elektrónok používajú polovodičové prvky. Napriek tomu sa však prakticky všetci denne s "elektrónkami" stretávame. Veď obrazovka televízneho prijímača či bežný monitor počítača nie sú ničím iným než špeciálne upravenou elektrónkou. Aj tu však vývoj ide dopredu a takéto obrazovky sú nahradzované modernými displejmi na báze tekutých kryštálov alebo plazmovými zobrazovačmi. Špeciálnou elektrónkou je aj magnetrón, ktorý je zdrojom vysokofrekvenčnej energie (s frekvenciou 2,4 GHz) v mikrovlnovej rúre. Bez elektrónok by zatiaľ nemohli pracovať ani koncové stupne rozhlasových vysielačov.
Aj dnes však ešte existujú hudobní fajnšmekri, ktorí preferujú počúvanie hudby, zosilnenej kvalitným elektrónkovým zosilňovačom, pred hudbou z tranzistormi osadeného zosilňovača. Elektrónkami osadené zosilňovače vyrába aj prešovská firma Edgar. A práve hudbu zosilnenú zosilňovačom uvedenej firmy si mohli vypočuť účastníci vernisáže výstavy Svet zabudnutej elektrónky v košickom technickom múzeu. Ak si by túto lahodnú, absolútne neskreslenú a bez akéhokoľvek šumu znejúcu hudbu mohol vypočuť pán Edison, určite by sa čudoval, na čo sa tá ním objavená termoemisia elektrónov dá využiť.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
