priateľke - prečo utekajú? Asi sa nejaký had dostal do záhrady. Odrazu sme zbadali vodu," hovorí Zuzi Beck, rodáčka zo Slovenska, ktorá žije 28 rokov v Lichtenštajnsku. S kamarátkou Bratislavčankou chcela stráviť sviatky na Srí Lanke v luxusnom hoteli Riverina v letovisku Beruwela.
Druhá vlna prišla v priebehu pol hodiny. Potom sa turisti chceli ísť pozrieť na pláž. "Hodinu nič nebolo a prišla tretia vlna, pred ktorou sme sa zachraňovali na streche, zaplavilo prvé poschodie a časť druhého," povedala Zuzi Beck. Voda vyrážala okná, vytrhávala trezory, ničila zariadenie hotela. Všetko bolo zatarasené, na zemi sklo.
"Jeden pán vypadol z druhého poschodia, voda ho zobrala, ale hádzali sme mu plachty a zachránili ho," hovorí Beck. "Ľudia plakali, boli dorezaní, museli sme ich upokojovať, deti plakali, že nechcú zomrieť. Ale všetci boli disciplinovaní, pokope, podporovali sa, mala som pocit, že keby sa niekomu čosi stalo, okamžite by mu ostatní pomohli. Čakali sme na streche päť hodín, nevedeli čo ďalej. Na vedľajšom hoteli nebola dobrá strecha, ľudia utekali na druhú stranu na kopce. My sme na kopce ujsť nemohli, všade bola voda, autá na kope."
Z prvého poschodia záchranári vyťahovali telo panej, ktorá sa utopila v izbe, v hoteli boli aj ďalšie obete. "V hoteli sme boli štrnásti zo Slovenska, boli tam Švajčiari, Nemci, Holanďania, Taliani. Prichádzali esemesky, začali sa rozširovať informácie, že sa musíme ponáhľať, lebo o desiatej večer príde ďalšia vlna. Vtedy už boli ľudia vo väčšej panike. Nakoniec tie správy neboli pravdivé."
Prišiel autobus, bosí ľudia sa znova dorezali, lebo išli k autobusom cez vodu povyše kolená. Na Srí Lanke nie je ideálna doprava, zlé cesty. Štyri hodiny viezli turistov do Colomba, kde ich umiestnili na vojenskej základni do veľkej studenej haly. Štrnásti Slováci sa držali pokope, boli tam Nemci, Rakúšania. "Mali pre nás prísť delegáti. Ale blížila sa polnoc a pre Slovákov nik nechodil, naši delegáti vraj mali viac hotelov. Jeden pán zavolal sestre do Popradu, zistil číslo na konzula. Volala som konzulovi, či nám vie pomôcť. Prišiel, odviezli nás do hotela, dostali sme večeru. Postarali sa o nás perfektne, ale na izbách sme boli po šiestich, po siedmich," hovorí Zuzi Beck. "Na manželských posteliach spali rodičia s deťmi, ostatní po dvoch na matracoch, aj cudzí ľudia medzi sebou. Zoznámili sme sa tam, už boli plány, či sa nestretneme na chate na Silvestra. Ale ja som odmietla, som rada, keď sa dva dni vyspím."
Z hotela už odišli všetci turisti, prišli pre nich lietadlá, len Slováci stále čakali. "Bola som smutná. Boli sme v najväčšom hoteli na okolí, kde bolo strašne veľa Nemcov, Švajčiarov, všetci už boli preč a my poslední štrnásti sme tam ešte večerali, čakali na naše lietadlo. Dostali sme sa preč deň po ostatných turistoch. Pre nás, ktorí sme mali všetku batožinu, to bolo v poriadku, ale boli ľudia, čo prišli o všetko a mali deti. Aspoň nás zobrali autobusmi do obchodov, kde si ľudia pokúpili najnutnejšie a bolo milé, že nám ešte urobili malý výlet."
(rf)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
