Slaughterovou, rozlúčil sa však s Českou krídelníčkou Janou Kovaříkovou. Tá prišla do Košíc v lete z chorvátskeho Záhrebu, s tým, aby vystužila družstvo po odchode skúsenej Andrey Kuklovej. Predovšetkým v euroligových stretnutiach však nebola tak platnou posilou ako by sa od legionárky očakávalo. Aj samotná hráčka mala inú predstavu o svojom uplatnení sa v tíme posledného slovenského majstra no a zrejme iné boli aj predstavy trénera, či vedenia klubu. Aj preto zainteresovaní dospeli k spoločnému rozhodnutiu-rozchodu. Kovaříkovej sme sa v tejto súvislosti opýtali:
Boli ste teda na poslednej návšteve Košíc?
- Už to tak vyzerá, že áno.
Dá sa však povedať, že k vášmu odchodu sa schyľovalo už dávnejšie, alebo sa mýlime?
- Asi pred troma týždňami som jasne naznačila, že by som chcela odísť. V ďalšom zotrvaní som totiž nevidela perspektívu.
V tomto prípade teda nešlo o vyhadzov...
- Prvý impulz vyšiel odomňa, respektíve aj od môjho manažéra.
Mali ste toho plné zuby?
- Podľa toho čoho, ale svojou situáciou som nebola dvakrát nadšená.
Pravda niekoľko krát ste si príchod do Košíc pochvaľovali...
- Spočiatku som bola veľmi spokojná. Lenže ja patrím medzi hráčky, ktoré dokážu byť šťastné len keď pravidelne hrávajú. Zo začiatku som aj hrala, ale postupne z minút strávených na ihrisku ubúdalo, a s tým som nevedela byť spokojná. Na druhej strane musím uznať, že podmienky v klube sú veľmi dobré, rovnako aj zázemie, toto všetko bolo v absolútnom poriadku. Ľudí, ktorí tu robia basketbal musím pochváliť za to, ako sa tu o hráčky starajú.
Nechceli ste zotrvať v pozícii lavičkového legionára, ktorý len dostane svoju gážu?
- V dnešnej dobe sú aj financie dôležité, ale ja nemôžem robiť niečo, z čoho nemám radosť, ja nechcem sedieť na lavičke a čakať, že pôjdem na ihrisko na pár minút.
Zamysleli ste sa však nad tým, čo vás doviedlo na tú lavičku?
- Ťažké je mi hodnotiť samu seba. V konečnom dôsledku ide aj tak o rozhodnutie trénera. Zo začiatku mi dával dosť priestoru, ale potom sa to zmenilo. Pochopiteľne, že aj moje výkonu boli potom horšie. To súvisí s tým koľko priestoru dostanete.
Máte teda pocit, že vaše schopnosti si ho zaslúžili viac?
- Mohla som ho dostať. Lebo keby mi dali väčšiu šancu, tak dokážem, že na to mám.
Viete sa na seba pozrieť aj kritickým okom?
- Ani ja som nemohla byť spokojná s tým, čo som v poslednom čase hrala. Ale to súvisí s mojou situáciou. Nestačí sa predsa pozrieť, koľko dáte bodov, ale aj koľko minút strávite na ihrisku.
Naposledy v Bourges ste hrali 10 minút no nedali ani bod...
- Jednoducho mi to tam nepadlo. Ale nemala som ani veľa streleckých pokusov, tuším jeden trojkový a jeden dvojkový.
S akými pocitmi odchádzate?
- Po pravde so zmiešanými. Ale nechcem, aby si niekto myslel, že som ukrivdená. Jednoducho tréner mi prestal dôverovať, potom som si už ani ja neverila.
Kam vás basketbalové vetry odnesú najbližšie?
- To ešte neviem. Azda sa to dozviem v najbližšom čase.
V Spišskej Novej Vsi však máte priateľa chorvátskeho legionára Kragiča...
- Ak by som išla hrať niekde ďaleko, tak sa nejaký čas neuvidíme. Ale ja ešte neviem, čo bude. Teraz budem aj s ním, sama budem trénovať. Vlastne ja ešte neviem, čo bude zajtra. Isté je len to, že som k 31. decembru s Deltou rozviazala zmluvu."