Oblík
Hádam každého, kto cestuje autom, alebo vlakom z Vranova nad Topľou smerom na Prešov, upúta pri obci Bystré na ľavej strane mohutný hrebeň centrálnej časti Slanských vrchov. Z hlavného hrebeňa je vysunutý dopredu výrazný, homoľovitý kopec pravidelného tvaru. Nazýva sa Oblík, meria 925 metrov a je jedným z najlepších príkladov izolovaných sopečných útvarov na východnom Slovensku.
Oblík, ktorého stavebnou horninou je andezit, je zaujímavý z viacerých hľadísk. Je príkladom zachovaného zriedkavého geologického zjavu a geomorfologického útvaru - sopečného vrcholu. Na jeho svahoch sú vzácne biocenózy, mimoriadne rozmanité pre exponovanú polohu a výskyt všetkých expozícií na pomerne malej plošnej rozlohe. Oblík ponúka pestrú mozaiku lesných spoločenstiev, prevažne bučín s mohutnými a starými exemplármi buka, ktorých vek sa v niektorých prípadoch ráta na 170 - 250 rokov.
Oblík je na rozlohe 90 hektárov národnou prírodnou rezerváciou, územie má štatút chráneného už od roku 1964. Do chráneného územia je zahrnutá celá vrcholová časť kopca, od vrstevnice 600 - 700 metrov. Prírodná rezervácia bola zriadená aj ako vedeckovýskumný objekt pre potreby lesného hospodárstva.
Uskutočnil sa tu podrobný typologický prieskum, keďže podľa expozície a pôdno - klimatických podmienok (skaly, bralá, spevnené sute, okrové, hnedé, sivohnedé a sivé lesné pôdy) sa tu vyskytuje a strieda až osem skupín lesných typov. V stromovitom poschodí všeobecne prevažuje buk, čím vyššie k vrcholu nižších výšok a netvárnych foriem. Porasty sú miestami pralesovitého charakteru, nerovnoveké, striedajú sa tenké a stredné kmeňoviny s ojedinelými, vyše storočnými bukmi.
Oblík má aj zaujímavú históriu. Archeologické nálezy svedčia, že svahy Oblíka boli osídlené už v dobe železnej. "Mons Oblik" je spomínaný v listinách z roku 1282 a 1285 v súvislosti s vymedzovaním chotára. Počas druhej svetovej vojny v tejto oblasti operovali početné partizánske jednotky, konkrétne oddiel Čapajev od februára 1944.
BEDEKER:
Prístup: Východiskami na Oblík sú obce Vranovského okresu - Hermanovce nad Topľou a Petrovce. Z Hermanoviec (280 m) vedie modrá značka po pevnej ceste, postupne vchádza do lesa a stúpa až na príťažlivý masív Hermanovských skál (580 m, 3/4 h). Po prehliadke skalných útvarov s peknými výhľadmi pokračuje chodník lesom až na Lúku pod Oblíkom (680 m, 1 a 1/4 h), ktorá je významnou turistickou križovatkou. Odtiaľ vedie neznačkovaných chodníček na vrchol Oblíka (925 m, 1 a 3/4 h), ale zároveň aj novo vyznačený náučný chodník, ktorý obchádza masív vrchu.
Výstup z Petroviec (310 m, dostupné z Hanušoviec nad Topľou), vedie po žltej značke. Vedie najskôr poľnými cestami, neskôr lesom okolo pamätníkov partizánskeho hnutia. Chodník postupne stúpa, až prichádza na spomínanú Lúku pod Oblíkom na križovatku značených chodníkov (680 m, 1 a 1/2 h). Odtiaľ na vrchol Oblíka (925 m, 2 h).
Zaujímavosti okolia: hrebeň Slanských vrchov - Šimonka (1 092 m), Čierna hora (1 073 m), Dubnícke opálové bane, Zlatá Baňa, kráter Kujavy, Údolie obrov - Hermanovské skaly, Zámutovské skaly.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
