Milan KOLCUN
Budovu Východoslovenského múzea na Námestí Maratónu mieru postavili v neorenesančnom štýle v rokoch 1896 - 1901. Neorenesancia je vlastne v novej dobe zopakovaná renesancia, no a renesancia zas má korene v antike. Aj preto dve sochy na priečelí budovy zobrazujú postavy z mytológie. Naľavo je starogrécky Hermes - boh obchodu a rečníctva - a druhý starorímsky Vulkán boh ohňa a kováčstva.
Hneď medzi nimi v strede fasády si prečítame, čo všetko bolo v múzeu v jeho začiatkoch: ÉPÍTÉSZETT. SZOBRÁSZAT. FESTÉSZET. RÉGÉSZET. (Architektúra. Sochárstvo. Maliarstvo. Archeológia.) Je to napísané po maďarsky, lebo vtedy to bolo ešte Hornouhorské múzeum. Do tejto, vtedy novej, honosnej budovy sa presťahovalo zo Zlatej hviezdy na Hlavnej ulici (bola na mieste Veľkého kasína), kde sídlilo od roku 1876, i keď Muzeálny spolok vznikol v Košiciach už v roku 1872.
V začiatkoch bolo múzeum, v rámci zbierania všetkého cenného z východného Slovenska, dievčaťom pre všetko. Do jeho reprezentačnej budovy sa vošla galéria, knižnica, byt riaditeľa, ba aj škola, presnejšie, úplne prvá verejná kresliarska škola na Slovensku.
Potom sa Východoslovenské múzeum už stalo čisto múzeom. Postupne sa odčlenila Východoslovenská galéria, knižnica je tiež inde a múzeum expandovalo. Je oproti v Divízii, zvon Urban "vycapilo" na Hlavnú, už dávno mu patrí aj Rodošto i Miklušova väznica. Drevený kostolík by sa nevošiel dnu, a tak je hneď za múzeom. Do podzemia sa zmestil veľký trezor na Košický zlatý poklad. Zbierok je medzitým už pol milióna, preto uvidíte len to najlepšie. Okrem stálych expozícií vymýšľajú stále nové pozoruhodné výstavy.
Autor: Východoslovenské múzeum
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
