ktorými sa nedá nesúhlasiť: Dobre, ale neskoro.
Paradoxne, ale bez srandy: Jedenapolmesačné spozdenie sa môže ukázať ako veľmi pozitívne pre slovenskú politiku. Z Hurného sa totiž stala kauza vysokej rezonancie a nosnosti. Keby odišiel hneď, nestratil by tvár a SDKÚ by sa vyhla kritike, zároveň by však Hurného prípad stratil normotvorný rozmer. Teda pravdepodobne stratil - zapadol by. A debaty o minulosti, ŠtB, lustráciách a ich význame by museli počkať na ďalšieho pána na holenie, ktorý sa vynorí z bystrických či bratislavských registrov. A bohvie, ako by tie diskusie dopadli, keby sa s prípadom musela vyrovnávať iná strana ako SDKÚ, ktorá - na čele s premiérom - svoju základnú pozíciu dokonale pohnojila.
Takto máme za sebou poučnú a inšpiratívnu verejnú rozpravu, na konci ktorej stojí pozitívny výsledok; môžeme hrdo povedať (zvlášť Korzár, ktorý Hurného "objavil"), že verejná mienka na Slovensku prinútila k demisii vysokého úradníka najsilnejšej vládnej strany. A to napriek kruhovej obrane tejto strany, ktorá sa tlaku všemožne vzpierala, vyhlasovala ho za kampaň, či akési sprisahanie resp. útok proti SDKÚ. Po dlhom pôrode tohto odchodu je celkom evidentné, že zotrvanie v kariére sa ďalším lustrátom nesmierne skomplikuje.
Včera ráno, tesne pred oznámením Hurného, odzneli temer totožné stanoviská Csákyho a Hrušovského, ktorí sa obaja vyslovili za to, aby "agenti ŠtB odišli z verejného života". Bola to zatiaľ najdôraznejšia výzva koaličných partnerov smerom na Dzurindu. (Pravdepodobne synchronizovaná.) A vyjadrenie dištancu - my sme iní, odkaz znie. Vie si niekto po tomto ešte predstaviť, že by KDH či SMK niekoho so záznamom vo funkcii držali? Je dôvodné očakávať, že na Hurnom slovenská politika neprerobí... Na konci aféry stojí norma, ktorou sa bude merať aj v budúcnosti. Hoci názor politológa Kusého, že "ide o adekvátne rozhodnutie v zabehnutých demokraciách", treba brať s veľmi veľkou rezervou. Zabehnuté demokracie totiž tento typ morálneho hendikepu politikov nikdy nepoznali. A poniektorí si ešte pamätáme, ako pod zástavou porušovania ľudských práv útočili i veľmi významní protagonisti "zabehaných demokracií" na federálny lustračný zákon. Niežeby bol pán Kusý dôležitý, ale tak sa marí, že ho sám kritizoval...
Tu je ďalší pekný moment: Všeobecne v postkomunizme platí, že ľavica odmieta odstraňovanie agentov z funkcií lustračno-zákonnou cestou. Socialisti hovoria, že by to malo byť každého osobné rozhodnutie. To je presne pozícia, na ktorú skĺzol v Hurného afére Dzurinda. (Napr. česká ČSSD rešpektuje lustračný zákon, ale kritizuje ho ako nedemokratický). Po Hurného kauze ale čo vidíme? Čistky na agentov vo funkciách nemajú kritikov!! Súhlasí každý - od Kusého až po Smer. Veľmi dobre. Skvelá ľavica - nevedia, čí sú a kde im stojí hlava...
Bohužiaľ, Hurného abdikačné vyhlásenie, že "rozhodla skutočnosť, že jeho osoba sa stala nástrojom politických útokov (...) voči strane a predsedovi SDKÚ", je plne konformné so straníckou líniou. Žiadne uznanie morálneho problému, ktorý jeho pôsobenie v štátnej funkcii nesie. To je nula bodov, my predsa už vieme, že nehovoril pravdu ani o svojich aktivitách po podpise "záväzku". Ak dokumenty z archívov Ústavu pamäti národa priamo nedokazujú, že Hurný ublížil bývalému kolegovi, tak ho minimálne usvedčujú z konania, ktoré k takému cieľu smerovalo. A to je povedané s veľkou ohladuplnosťou, keďže za ublíženie môžeme spokojne považovať už fakt, že niekoho vrátili z hranice a nemohol vycestovať (hoci nechcel emigrovať). Hurný avizuje, že bude čistiť svoje meno súdnou cestou. To môže, ale sa nedoporučuje; zaplatí len trovy a ničoho sa nedomôže. V jeho prípade je súd zbytočný, osobný zväzok hovorí jasnou rečou.
Hurného abdikácia nie je zlý začiatok roka. Ale: Verejných lynčov by sme sa mali vyvarovať; v situácii, keď na Slovensku existuje možnosť nahliadnutia do osobných zväzkov, samotný podpis "verbovky" by ešte nemal byť určujúci. Názor, že už púhy autogram na viazacom akte znamená morálnu nespôsobilosť na výkon demokratickej funkcie, je plne legitímny. Vážna dilema je, čo z toho vyplýva, ak za podpisom už žiadna iná aktivita nenasleduje. A zároveň vieme, že v krajine pôsobia v rôznych funkciách stovky exkomunistov. Agentov preto netreba vyzývať na odchod automaticky, ale pýtať osobný zväzok. Pokiaľ je teda k dispozícii. Ak je skartovaný, má dotyčný smolu - odchod. To je správny postup. V spoločnosti, ktorá 99,99 percentami hlasov "volila" komunistov, naozaj niet nároku na stavanie gilotín a morálnych tribunálov...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
