sa oslavou Nového roka. Len tú atmosféru som akosi nenašla.
Fascinujúca mediálna kampaň spôsobuje, že je úplne jedno, odkiaľ si a či chápeš, o čom sú Vianoce, len nakupuj darčeky a podľa možností, čím viac, tým lepšie. Jednoducho, je to príjemný zvyk - týždeň papkať dobroty, obdarovať blízkych a pozrieť si strastiplný film o umierajúcej mamičke, ktorý vám vženie slzy do očí. Ale hektické zháňanie darčekov je stádovito komerčné a umelé.
Tohto roku sa skončilo darčekmi typu: čaj na upokojenie nervov pre otca, sťahovacie nohavičky pre mamku a sestre pre istotu akúsi peknú knižku, ktorú pri troche šťastia aj otvorí... Žiadna sláva. Kreativite sa síce medze nekladú, napriek tomu naladiť pokojný kanál náboženských kolied a premýšľanie na frekvencii našich blízkych je niekedy naozaj ťažké. To najlepšie, čo sa môže stať je, že vám najbližší podarujú - horčicu. Bylinkovú horčicu v akciovej cene v nemenovanom hypermarkete a vy máte pocit, že nič lepšie sa už ani nemohlo prihodiť a chápete, prečo sa vaše zoskupenie štyroch ľudí volá rodina.
Vtipné darčeky jednoducho majú šťavu. Žiadne notebooky a módne výstrelky, to je skrátka príšerne nudné a povrchné. Aspoň pre niekoho, koho najbližší radi nazývajú ľahkomyselným bohémom.
K vianočnej mašinérii patrí aj zabíjanie kaprov. To sa jednoducho úžasne hodí, lebo sviatky mieru a solidarity evidentne zasahujú len ľudí, ktorí sú schopní darovať peniaze Tatrám a smiať sa od ucha k uchu pri poskytnutí pomoci deťom a popritom sa pozerať na tečúce potoky spenenej kaprej krvi v priamom prenose. Jedno sa však nedá poprieť. Ľudia majú zmysel pre tradíciu. Jediné, čo vás vie znechutiť, je pohľad na jemnú ženu, ktorá vás porodila, ako svojej dcére, vegetariánke, s úsmevom ukazuje zabíjanie kaprov 2004, s podtitulom - "U nás doma", natočené na kameru. Ako vždy, za všetko môžu médiá, napríklad Ema Tekelyová a jej relácia, kde národu ukazovala ako zabíjajú ryby celebrity. Úchvatne vianočné, však?
Má to samozrejme aj pozitívum, ktorým je samotná rodinná oslava pri dobrej večeri, na ktorú si málokto vie nájsť čas aj počas roka, ktorej prchavá atmosféra trvá len dovtedy, kým vám nezavolá kamarát, že má depku a chce sa ísť ožrať. A aj vy máte chuť na pálenô, keď v vidíte v telke najlepšieho zo všetkých spevákov a spol., ako s utrápeným výrazom tváre hovorí Košičanke z najlepšej päťdesiatky: "Spievaš falošne, ako divá sviňa."
Týždeň medzi Štedrým večerom a Silvestrom je každopádne šialene dlhý. A plný dom spôsobuje úžasne vtipné, žabomyšie vojny a vy ste schopní pohádať sa kvôli Ryšavej, či Rysavej jalovici alebo sestrinej potrebe raz za rok navštíviť kostol. Pochopiteľne sa jedná o polnočnú omšu, kde vyčerpané mamičky zaspávajú na nohách a pochrapkávajú. Malému laikovi to zákonite musí pripadať vtipné, a keď sa s rozžiarenými očami vráti vysluhuje si logicky salvy smiechu spojené s napomínaním. Nakoniec, všetkého veľa škodí, ale, hlavne, že sme zdraví a ani Silvestrovská noc, ktorá nápadne pripomínala druhú svetovú s výbuchmi a svetlicami, nám nespôsobila odtrhnuté ruky, či nohy...
Sviatočná atmosféra príde, keď ju najmenej čakáme. Napríklad keď spievate slovenskú hymnu o štvrtej ráno pri Imacculate s ľuďmi, s ktorými ste sa práve spoznali a dvoma snedými mládencami, z ktorých jeden tvrdí, že je Španiel a druhý Róm. A tak si spievate, a zrazu je to tu... Zatlieskajú vám "kosiťáci", a vy viete, že je tu vianočná atmosféra. Pravá a ozajstná.
Autor: mak
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
