zahraničia. Medzi nimi boli aj dvaja študenti z Košíc - štefan Lančarič a Michal Kravčík. "Ak mám byť úprimný, bola to pre mňa výzva. Na Ukrajine som pred tým nikdy nebol, chcel som vedieť, ako ľudia žijú, vidieť krajinu, o ktorej sa hovorí, že je chudobná na vlastné oči," spomína na svoje rozhodnutie zúčastniť sa volieb Štefan Lančarič, študent UPJŠ v Košiciach. "Predtým som sa s ničím takým nestretol, motivovala ma zvedavosť, chcel som zažiť na vlastnej koži, aké sú problémové voľby a byť pri tom."

"ŽIVOT NA UKRAJINE JE TAKÝ AKO U NÁS - LEN ŤAŽŠÍ"

Napriek tomu, že časť Ukrajiny, kde sa nachádzali naši pozorovatelia, patrila kedysi Československu, sled diania sa definitívne podpísal na jej terajšom výzore a rozdiel medzi Ukrajinou a Slovenskom je viditeľný. "Sú tam obrovské rozdiely medzi ľuďmi. Skoro žiadna stredná vrstva. Väčšina chudobných ľudí, a potom veľmi bohatí. Život je tam taký, ako u nás, len je to tam oveľa tažšie. Každú zarobenú korunku musia trikrát prevrátiť, kým sa rozhodnú, kam ju dajú. Aj keď som sa rozprával s miestnymi, tak vraveli, že zárobky sú veľmi nízke, a že je ťažké z toho vyžiť. Napriek tomu sa k nám chovali priateľsky a boli úplne perfektní. Ďakovali nám, že sme tam a dohliadame na to, aby to bolo v poriadku." Števovi bol pridelený región okolo mesta Berehovo, čo je asi sedemdesiat kilometrov od Užhorodu. Tu mali aj hlavné stanovisko, kde ich materská organizácia ubytovala v hoteli. Hneď po príjazde ich čakala slávnostná večera. "Majú tam kvalitné vínko, ale inak pijú to isté, čo my. Nikto z nás sa neotrávil, ani nič podobné. Porcie jedla, ktoré nám doviezli boli obrovské a chutné, ani sme to nevládali zjesť. Okrem toho sme jedli aj typický ukrajinský boršč, ktorý som chutnal aj doma, ale ten ukrajinský bol jednoducho vynikajúci."

KOŠIČANIA ZAŽILI AJ UKRAJINSKÚ SVADBU

Keďže pozorovatelia nemali čas na spoznávanie cudzej krajiny, k najvýraznejším zážitkom patrila ukrajinská svadba, prebiehajúca v rovnakom hoteli. "Boli sme sa tam pozrieť, ľudia sa úžasne bavili. Prekvapilo ma to a pochopil som, že aj keď nežijú tak dobre ako my, alebo aspoň tak, napriek tomu sa vedia odviazať a baviť sa. To bol pre mňa veľmi emocionálny a príjemný zážitok. Svadobčania si všimli, že sme cudzinci, hneď boli prívetiví, potom sa k nám dokonca pridali a zabávali sa s nami." Slovanská príbuznosť sa jednoducho nezaprela. Súčasná mladá generácia sa síce v škole s ruštinou nestretla, problémy s komunikáciou však nenastali. "Aj keď sme nemali svojich tlmočníkov a rozprávali sme slovensky a oni ukrajinsky, bez problémov sme sa dorozumeli. Napríklad ja, čo neviem po rusky ani ukrajinsky ani slovo, som rozumel osemdesiatim percentám z toho, čo mi hovorili." Slovensko - ukrajinská spoločnosť sa zabávala až do skorých ranných hodín: "Bolo to uvoľnené a príjemné. Zabávali sme sa a dokonca sme si s nimi aj zatancovali. Pýtali sa nás, ako sa žije na Slovensku. Najčastešie slová boli, že my sa máme lepšie, a zaujímalo ich ako sa žije u nás. Pýtali sa nás, ako situáciu ovplyvnila Európska únia. Vačšina ľudí hovorila o tom, že aj oni by sa radi dostali do únie, aj keď vedeli, že to ešte bude dlho trvať. A práve v Juščenkovi videli nádej na zmenu k lepšiemu."

TRETIE KOLO VOIEB BOLO O POZNANIE POKOJNEJŠIE AKO TO PREDCHÁDZAJÚCE

Práca bola zorganizovaná v tímoch, ktoré sa skladali z dvoch ľudí zo Slovenska, prekladateľky a šoféra. Každý tým mal päťdesiat okrskov a z nich si vyberal, ktoré navštívi a skontroluje. "Ráno sme vstali, niečo rýchlo zjedli, lebo vonku nás už čakalo pripravené auto. Pripravené sme mali protokoly a všetky potrebné dokumenty. Potom sme celý deň chodili z okrsku do okrsku. V každom sme strávili približne pol hodinu, aby sme zistili, či sedia všetky papiere. Okrem toho sme pozorovali, akým systémom dohliadajú na bezpečnosť, či sú všetky urny zapečatené, jednoducho, či sa niekde nevyskytujú náznaky falšovania." Keďže naši pozorovatelia sa nachádzali v západnej časti Ukrajiny, samozrejme prevažovali stúpenci Viktora Juščenka. "V našom regióne vyhral Juščenko, neviem to však porovnať, lebo som nevidel stúpencov Janukoviča a ani neviem, ako sa správali oni. Juščenko ľudia boli úplne v pohode, poznali sme ich podľa symbolickej oranžovej farby. Keď nás videli, boli veľmi radi. Možno to bolo spôsobené tým, že je podporovaný zo západu a predpokladali, že aj my si prajeme, aby vyhral on." Tretie kolo prezidentských volieb teda prebehlo v pokojnom duchu. "Väčšina ľudí mala dobrý pocit až na jeden tím, ktorý mal problém, lebo ich nechceli pustiť na sčítavanie hlasov. Mali celkovo problematický región, ale o tom všetkom sme už podali hlásenia. Našou úlohou nebolo priamo zasahovať do diania alebo biť sa za niečo. Mali sme podať hlásenie o tom, čo sme videli, aj keby to bol problém. Dokonca sme mali zakázané zasahovať do akejkoľvek bitky, alebo hádky."

Kontroverzné druhé kolo hodnotia pozorovatelia ako oveľa dramatickejšie. "Niektoré tímy mali veľké problémy, okrem slovných hrozieb sa stalo aj to, že domáci na nich vytiahli zbraň. Asi chceli nejakým spôsobom ovplyvniť výsledok a jednoducho ich odtiaľ vyhodili. Niektorí pozorovatelia dokonca dostali aj bitku. Teraz našťastie takéto nepriateľské strety nenastali."

VOLIŤ CHCELI AJ OBČANIA, KTORÍ UKRAJINSKY NEROZUMELI

V regióne, ktorý mal na starosti Števov tím, sa vyskytlo len jedno nedorozumenie, ktoré sa ale veľmi rýchlo vyriešilo. Išlo o imobilných ukrajinských občanov maďarskej národnosti, ktorých žiadosti boli vypísané jednou rukou. Bolo to preto, lebo nevedeli písať ani hovoriť po ukrajinsky, ale chceli voliť. Podpisy sa však líšili, a teda všetko prebehlo podľa pravidiel. Na jednom z okrskov ich členovia komisie poprosili, aby sa zúčastnili sčítavania: "Minulé kolo vraj mali problémy a pripravili ich o sto hlasov. Preto chceli, aby sme tentokrát prišli a mohli podať informáciu, keby sa niečo zomlelo. Rozprával som sa s jedným členom komisie, žurnalistom, ktorý sa mi sťažoval a hovoril mi o tom, ako bol prenasledovaný kvôli jednému článku, ktorý napísal. Dokonca chcel s celou rodinou emigrovať do Poľska. Vymenili sme si adresy a dohodol som sa s ním, že ma príde navštíviť. Bol to jeden z najsilnejších okamihov na Ukarajine." Sčítavanie hlasov v regióne Berehova trvalo do skorých ranných hodín, potom nastal čas na návrat. "Väčšina z nás prichádzala na hotel o piatej, niektorí o siedmej ráno, boli sme radi, že sme naspäť, rovno sme si ľahli spať, asi na štyri hodinky. O desiatej sa vstávalo, dali sme si poslednú kávu, rýchle raňajky a zhodnotili sme priebeh volieb. Povedali sme si rôzne zážitky a dojmy a o jedenástej sme už nasadali do autobusu a ponáhľali sme sa domov. Bola to úžasná skúsenosť. Z toho, čo som videl mám dobrý pocit. Oproti tomu, čo to bolo predtým, to bolo tentokrát korektné a správne."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.