však nemáme na mysli sprejovanie stien, bláznenie na skateboarde, či špeciálne upravených bicykloch. K tomuto športu totiž nepotrebujete žiadne pomôcky, stačia dobré tenisky, trochu odvahy a chuť vyskúšať niečo nové, nepoznané.
Aj o tom je parkour, zvaný tiež freerun, ktorý bol definovaný v osemdesiatych rokoch vo Francúzsku Davidom Belle a Sebastianom Foucau. Parkouroví nadšenci, traceuri, zdolávajú najrôznejšie prekážky preskakovaním a preliezaním. Na tento účel môže slúžiť naozaj takmer hocičo, či už v betónovej džungli na sídlisku, alebo v prírodnom prostredí vidieka. "V podstate ide o premiestňovanie z jedného bodu do druhého. Mám neobmedzené možnosti pohybu a objekty, ktoré mi stoja v ceste, sa snažím preskočiť, alebo preliezť," vysvetľuje podstatu freerunu zakladateľ košickej skupiny Laci Troják.
Z Francúzska sa parkour rozšíril aj do ďalších štátov západnej a strednej Európy a to najmä prostredníctvom internetových stránok. Dodnes totiž nefunguje na profesionálnej úrovni a nie je zastrešený pod žiadnou európskou či svetovou organizáciou. A keďže sa nekonajú ani turnaje traceurov, bol tento šport dlho mimo pozornosti médií. Situácia sa začala meniť až v 21. storočí a parkour prenikol aj na Slovensko. Venuje sa mu partia chlapcov z Košíc a Nitry, posledné správy hovoria aj o niekoľkých Banskobystričanoch. Košickú formáciu tvorí trio Laci Troják (27 rokov), Maťo Ostrolucký (21) a Boris Ferenc (20), no k tomuto základnému jadru sa pridávajú ďalší a ďalší adrenalínoví nadšenci.
Hoci sa parkour niektorým môže zdať ľahký, v skutočnosti to taká 'malina' nie je. "V začiatkoch sú topánky dôležité, no keď sa človek zlepší, už na tom až tak nezáleží. Prvoradé je nacvičiť si techniku dopadu. Ak to nezvládneš, potom ťa budú bolieť nielen nohy, ale celé telo," vysvetľuje Maťo.
Výhodou freerunu je, že sa dá robiť naozaj takmer všade, nepotrebujete k nemu špeciálnu arénu alebo hraciu plochu. Či už máte k dispozícii prírodné, alebo umelé prostredie, všade sú prekážky, ktoré čakajú na zdolávanie. Pre tých, ktorí tomu prepadli naplno, nie je parkour len skákanie, je to určitá filozofia, životný štýl. "Človek sa sprvu bojí všetkého nového, nepoznaného. No postupne, keď sa zdokonalíš, začne s fyzickým rastom stúpať aj tvoja osobnosť. Zmení sa pohľad na svet a uvedomíš si skutočné hodnoty," vysvetľuje svoje pocity Laci. Maťo dopĺňa: "Mám pri tom neskutočný pocit voľnosti, slobody, nič ma neobmedzuje a to je super." Vzápätí obaja svorne pritakali, že sa tomu chcú venovať do konca života, alebo ako povedal Laci "dokiaľ telo vydrží."
Ak máte chuť vyskúšať si svoje schopnosti, poprípade sa niečo od košických 'majstrov' naučiť, kliknite si na ich stránku www.eastway.netkosice.sk a nájdete tam potrebné informácie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
