v prípade basketbalistky Zuzany Jarčuškovej. Košická odchovankyňa obliekala v tejto sezóne dres Rhondda Rebels. Ide o klub, ktorý tvrdí muziku v anglickej lige. Blízko Cardiffu dve a pol hodiny od Londýna spoznávala Zuzana neznámu súťaž a dovtedy nepoznané Welsko.
„Nebola som tak jediná legionárka. Hrali tam dve Američanky, jedna Francúzska pochádzajúca z Gabunu, Lotyška, Talianka, Ruska a hráčka z Nového Zélandu. Aj preto som si ako legionárka nepripadala. Veď sme sa tam zišli naozaj zo všetkých kútov zeme," tlmočila nám Zuzana po návrate z ostrovov. Anglický basketbal, a ešte k tomu ženský, nepredstavuje v celosvetovom meradle ani len podpriemer. 29-ročná Košičanka priznala, že tamojšia súťaž nestojí za veľa.
„Anglická liga má možno úroveň našej druhej ligy. Ale v klube kládli dôraz na Euro Cup. Je to súťaž, v ktorej sa stretnete s kvalitnými európskymi klubmi. Nám vyžrebovali do skupiny dvoch prvoligistov z Talianska a jedného z Francúzska. Boli nad naše sily, ani jediný zápas sme nevyhrali."
Pritom Rhondda je v anglickej lige špička. No, čo stačí doma, je za hranicami pramálo.
„Zažila som naozaj veľké paradoxy. V lige sme vyhrávali o 40, 50 bodov, v Euro Cape prehrávali o 20. Ale zrejme aj preto, že sme dostali naozaj ťažkú skupinu, v ktorej boli trebárs aj Benátky. A tak sme v priebehu jedného týždňa uštedrili lekciu a vzápätí rýchlo vytriezveli."
Jarčušková má už istý čas obuté túlavé topánky. Pôsobila v Bosne a Hercegovine, v Nemecku, Chorvátsku, teraz v Anglicku. Vraví, že späť do klubu, v ktorom strávila pár mesiacov, sa už nevracia.
„Zmluvu som mala podpísanú len do konca roka. Tak som sa dohodla s manažérom klubu, ale aj svojím agentom. Na mojom poste bola totiž veľká konkurencia, ďalšie štyri krídelníčky. V pohárových zápasoch som veľa nehrávala, skôr v anglickej lige. V klube zháňali rozohrávačku, môj manažér im povedal, že na tomto psote môžem zaskočiť, no ja som nikdy v družstve dirigentku nerobila. No a v mojom veku je už ťažké niečomu sa priúčať. Ani by som si netrúfala odtiahnuť to na strednej rozohrávke. Práve preto sme boli dohodnutí, že tam budem do konca roka."
Predchádzajúcu sezónu končila v chorvátskom Dubrovníku. Keďže sa však zranila, tvrdí, že jej prišlo vhod, že sa mohla dávať dokopy, rozohrávať v slabšej lige.
„Finančne to až také výhodné v Anglicku nie je. Naše družstvo bolo mladé, hráčky boli hodnotené od zápasov. Pre mnohé bolo plus už to, že im klub platil štúdiá. Mňa tam viedli ako profesionálku."
Rebelky sa v meste veľkej popularite tešiť nemohli a to aj napriek tomu, že kráčali od víťazstva k víťazstvu.
„Anglicko je vyslovene nebasketbalová krajina. Návštevy na ligových zápasoch boli slabé. Skôr prišli ľudia na pohár, ale viac zo zvedavosti. No a polovica divákov v hľadisku boli deti."
Keďže jej jedno angažmán skončilo, zamýšľa sa nad tým, čo ďalej.
„Manažér sa mi snaží niečo nájsť. Je to stále otvorené, ale určite by som chcela ísť za hranice. Rozmýšľam, že táto sezóna bude moja posledná. Už mám dosť toho lietania hore dole. Na budúci rok budem mať tridsať, cítim sa opotrebovaná. Nie preto, že by som to fyzicky nezvládala, ale mala som viackrát vážnejšie problémy s členkami," ťažkala si Zuzana, ktorá mala v Anglicku len dve spoluhráčky s anglickým pasom. Obe Welsanky sa však pri legionárkach len priúčali, veď mali 16, respektíve 17 rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
