Ani posledný deň v roku nežičí ľudovým pozorovateľom počasia oddych. Naopak, to, ako bude, môže pre budúci rok nemálo naznačiť.
Naši starkí sa v posledný deň roka veľmi starostlivo zaoberajú vetrovým monitoringom. Jedna z najznámejších silvestrovských pranostík totiž túto činnosť veľmi odporúča, ako je zrejmé z jej znenia: Ak na Silvestra južný vietor duje, priaznivý rok to ohlasuje, západný vietor nám sľubuje veľký prídel rýb, severný zimu i fujavice a severovýchodný prináša nepríjemnosti i nepohodu. Všeobecne sa vraví: Ak je posledný deň v roku veterný, v lete býva spara. Menej radosti z prudších pohybov vzdušných prúdov majú pestovatelia vína, keďže údajne stále platí: Ak sú na Silvestra vetry a svieti slnko, dobrého vína sa v nasledujúcom roku nedočkáme.
Príchod obávanej novoročnej zimy zmierňuje slnečné a teplejšie silvestrovské počasie - podľa deduškovských poznatkov to znamená, že aj po Novom roku sa ešte z niekoľkých príjemných dní potešíme. Počasie na Silvestra vraj veľmi spoľahlivo naznačuje, akého počasia sa dočkáme v budúcoročnom júli.
Prelom rokov býva v našej zemepisnej polohe po vianočnom oteplení, ktoré malo v tomto roku priam klasickú podobu, skutočne veľmi často obdobím príchodu novoročnej, alebo decembrovo-januárovej zimy. Predošlé generácie nám o nej v jednej z počasových múdrostí poslali aj takéto svedectvo: Zima, ktorú koniec roka nesie, ešte dlho s nami trasie. V Česku sa tiež vravieva: O Silvestri papeži, sněhy si již poleží. Veľmi realistický základ má jedna z ďalších silvestrovských múdrostí, ktorá pragmaticky uvádza: Ak bol celý rok len voda a blato, na Silvestra nenapadne zlato.
Ľudia však oddávna vedeli, ako si vytúžené symbolické zlato šťastia v nadchádzajúcom roku zabezpečiť prostredníctvom obyčají z prarodičovskej truhlice tradícií.
V minulosti nebývali v ostatný večer v roku hlučné a bujaré zábavy a veselice ako dnes. Počas dňa bolo treba zabezpečiť prosperitu rodiny a hospodárstva viacerými opatreniami. Platí zásada, nič z domu nevynášať ani nepožičiavať, veľmi zlým znamením bývajú aj dnes nečakané vizity najmä cudzích žien. Niektoré obyčaje nám znejú dosť bizarne, dedinčania ich však niekde dodržiavajú i v súčasnosti. A tak i záhradkár, ktorého celý rok jedujú krtince, môže vyskúšať silvestrovský zvyk starých gazdov, ktorí pozorne rozhrabali krtie kopčeky - tie sa vraj potom neobjavia. Gazdinám, ktoré chceli mať od kráv veľa mlieka, prichodilo obehnúť po východe prvej hviezdy s prázdnym šechtárom kostol. Nuž a vidieť gazdu, ktorý pomedzi nohy sype hrabavej hydine zrno, aby niesla veľa vajec, patrí medzi smiešne iba tým, ktorí nevedia, akým problémom býva občas porucha slepačej znášky...
Ľudia si mali nájsť počas dňa, najlepšie podvečer, chvíľku na sviatočné rozjímanie. Prehodnotiť v mysli priebeh celého končiaceho sa roka a v tichej modlitbe poďakovať Stvoriteľovi za všetko dobré, čím nás obdaril. Kresťanské pospolitosti tak napokon robia vedno aj počas silvestrovských bohoslužieb.
Najmä posledná večera v roku býva aj dnes v mnohých rodinách veľmi dôstojným obradom. Prípravou sviatočného stola i jedálneho lístka sa neveľmi líši od Štedrého večera. Na rozdiel od Kračúna však aj v katolíckych rodinách majú v menu mäso. Naopak, mnohí ľudia sa dodnes veľmi pozorne vyhýbajú konzumácii hydiny, pretože ak by ju jedli, v budúcom roku by im uletelo šťastie, zajac na tanieri by znamenal, že šťastie ufujazdí ako ušiak a ryba, že nám naše šťastíčko nenávratne odpláva. Preto dedinčania majú v kapustnici klobásy, údené i bravčovinu a na nočné pohostenie na misách zabíjačkové špeciality, šunku a iné lahôdky. Na stoloch nesmie chýbať makový koláč a rekvizity, ktoré už poznáme zo Štedrého večera - med, oplátky, cesnak, jabĺčka, orechy, šošovica a ďalšie. Gazdiná dodnes veľmi pozorne dbá, aby v svietniku bola pred večerou úplne nová svieca. Ľudia vôkol stola si vždy pozorne všímali, aký má kto za sebou tieň - ak býval dlhý a zreteľný, nebolo sa po polnoci čoho obávať.
Dávnym pekným zvykom silvestrovskej noci je spoločný spev obyvateľov dedín, ktorí sa pred polnocou zhromaždia pri kostole alebo zvonici a vedno sa prespievajú do Nového roka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
