Tak to bolo aj v nedávnych decembrových dňoch, v ktorých sa potvrdila už dlhší čas stará známa pravda, že to najlepšie zo značky Made in Slovakia je momentálne bez diskusie v zahraničí. Výnimkou je iba žilinský útočník s prešovskými koreňmi Šesták, ale aj ten akoby už jednou nohou bol preč. Ak si uvedomíme, že ako futbalista roka 2004 Mintál, tak viac-menej i všetci z elitnej desiatky, ba aj talent roka Ivana pôsobia s ďalšími reprezentantmi v zahraničí, potom je nadovšetko jasné, prečo najvyššia domáca súťaž je neuspokojivá, prečo nemôže lámať ani divácke rekordy. Talenty u nás síce rastú, ale zatiaľ ich nie je zďaleka toľko, aby dokázali zahladiť medzery po najlepších. A pretože sú aj ďalší naši kvalitní hráči za hranicami, a nik nemá peniaze na nákupy futbalistov z iných krajín, ktorí by fanúšikov priťahovali za bariéry, zrkadlo najvyššej domácej súťaže ani nemôže byť lesklejšie a lákavejšie.

Kuriózne je, že východ nemá síce momentálne v I. lige svojho zástupcu, ale i tak sa v elitnej desiatke umiestnili štyria jeho hráči. Pritom obranca Zabavník a brankár Čontofalský sú rýdzimi odchovancami dnes už neexistujúceho 1. FC Košice, pomaly to isté možno povedať aj o Vargovi, ktorý sa do Slovana a Celtiku Glasgow dostal cez Lipany a hlavne prešovský Tatran, a tiež o ďalšom odchovancovi zelenobielych, útočníkovi Šestákovi v drese MŠK Žilina. Ak si uvedomíme, že v súčasnej desiatke je Vittek s futbalovými koreňmi Slovana, krivkajúceho dnes na druholigovom poli, či "Turek " Kratochvíl, kedysi hráč teraz posledného ligového Interu, alebo Németh, bývalý útočník troch špičkových slovenských celkov Slovana, 1. FC Košice a Interu, naskytá sa otázka, čo robia v našich terajších kluboch, ktoré udávajú v najvyššej súťaži tón. Petržalkou začínajúc, Dubnicou, Žilinou, či Ružomberkom a ďalšími pokračujúc. Pýtame sa to aj napriek tomu, že Dubnica dala určité základy Hanekovi, avšak je otázne, či by tento odchovanec TTS Trenčín, ktorý do Dubnice prišiel vo veku 19 rokov, bol v desiatke roka, keby nehral za Dinamo Moskva. Trochu iný je prípad Žilinčana Mintála, ktorý po získaných základoch pod Dubňom, v drese FC Norimberk presvedčivým spôsobom dokazuje, že jeho strelecká paráda už počas pôsobenia na Slovensku, ozdobená korunou Kráľa kanonierov, nebola náhodná. Teraz akoby dozrieval v oveľa ťažšej a konkurenčne silnej nemeckej bundeslige ešte viditeľnejšie, čo si čoraz pozornejšie všíma futbalová cudzina. Na tretieho z rebríčka Karhana sú už len spomienky v takom slova zmysle, že kedysi hrával v trnavskom drese, ale skutočnosť, že spolu s dvojicou Mintál Vittek vytvoril trio, ktoré pravidelne hráva v nemeckej bundeslige, sa priaznivo odzrkadľuje aj na hre slovenskej reprezentácie. Ozaj, málokedy sa dalo z výsledkov ankety o Futbalistu roka vyčítať toľko zaujímavých faktov, ako práve v roku 2004, ktorý by mal práve preto prebrať hráčov našej najvyššej súťaže z hlbokých driemot, aby vzbudzovali po všetkých stránkach väčšiu pozornosť, veď v prvej dvadsiatke je iba trojica Šesták Barčík Porázik, čo je žalostne málo. A keď si uvedomíme, že aj talenty na prvých troch stupienkoch Ivana, M. Čech a Škrtel pôsobia vonku, je to pre slovenský futbal veľká výzva, že sa musí vzchopiť predovšetkým doma, pochopiteľne za predpokladu, že terajší ligisti majú na požadované nároky aj potrebné schopnosti. Už aj preto, že súčasné 58. miesto našej reprezentácie v rebríčku FIFA je takpovediac o míle za českou, ktorá je štvrtá na svete a druhá v Európe! Preto v ankete o najúspešnejších športovcov Česka mal futbal bohaté zastúpenie. Z reprezentantov útočník Baroš (FC Liverpool) obsadil druhé, stredopoliar Nedvěd (Juventus Turín) štvrté, brankár Čech (Chelsea Londýn) ôsme miesto a Brücknerov tím aj s niekoľkými hráčmi domácej ligy dokonca triumfoval medzi kolektívmi. Všetky tieto pohľady na rebríčky sú veľavravné a iba potvrdzujú, že popularitu a uznanie si treba vydobyť umením na športoviskách. Platí to aj o hviezdach hviezd, z ktorých si uznanie najvyššieho rangu vyslúžil v ankete FIFA 2004 Brazílčan Ronaldinho v drese FC Barcelona. Aj keď niekedy je osobnosť takéhoto kalibru ťažko určiť, jedno je isté, že v tomto prípade to tak nebolo, lebo virtuózna hra mysliteľa s dlhým copom, ošperkovaná s nespočetným množstvom nápadov, akoby likvidovala niekedy násilné futbalové šablóny, ktoré neraz pripomínajú zakorenený pýr na trávnikoch. Svojím umením vysoko povzniesol výkon katalánskeho mužstva, jeho hre dal nový a pútavý nádych. Taký jej nedokázal dať pestrým festivalom gólov ani čerstvý držiteľ Zlatej lopty Ukrajinec Ševčenko vo farbách AC Miláno, či Francúz Henry v službách londýnskeho Arsenalu. A hoci sa hovorí, že góly sú korením futbalu, v najcennejšej svetovej ankete ani v dvojitom vydaní nestačili na tvorivé umenie a nevídané kúzlo ponúkané Ronaldinhom. Dobré, že sa tak stalo, lebo zasa potrvá nejaký čas, kým vybehne na trávnik nevšedný tanečník s loptou, ktorý utancuje súperov a dokáže svojimi kľučkami i očarujúcimi prihrávkami postaviť na nohy cel