priemyselného centra Prešova, na Strojníckej ulici, postavil rampu a od vodičov vyberal mýtne. Na ceste nastal kolaps a tvorili sa kolóny. Ľudia meškali do práce, vodiči zúrivo trúbili a poniektorí odmietali poplatok zaplatiť. Zahoreli vášne. Radnica pripravila pôdu na to, aby za asistencie polície dala rampu odstrániť. Podvečer desiatky nahnevaných ľudí tento akt "spravodlivosti" odmenili piskotom a potleskom. Vášne dozneli a ešte v ten istý deň sa situácia vrátila do pôvodných koľají. Aspoň navonok.

Medzitým podnikatelia zo Strojníckej ulice na firmu Coryn, ktorá sa odvolávala na fakt, že komunikácia je jej súkromným majetkom, podali hromadné trestné oznámenie. Prekážku na ceste považovali za obmedzovanie vstupu na vlastné pozemky, v poskytovaní služieb obyvateľom mesta a zdôraznili, že im tak spôsobila straty. Neskrývali, že do mestskej kasy odvádzajú podstatnú časť daní a tento problém mala radnica vyriešiť už dávno. Napokon pravda je, že problém sa neobjavil z večera na ráno. Trvá už dva roky.

Stanovisko k celej záležitosti sme sa vtedy pokúšali získať aj od konateľa firmy Coryn Petra Jarkovského, ale nepodarilo sa nám s ním skontaktovať. V jeho mene nám však s odstupom času tlmočil jeho stanovisko právny zástupca Jozef Bujňák (na snímke).

"Kritika a vášnivé výkriky na tento krok boli rôzne až neuveriteľné, ale na Slovensku je to asi tak. Je asi v rozpore s morálkou chrániť svoj záujem, je v rozpore so zákonom domáhať sa ochrany vlastníctva," mieni s ironickým podtónom Bujňák.

Dodal, že krok ochrany záujmov konateľa Corynu možno vnímať v dvoch rovinách. Na jednej starne ide o zákonnosť postupu a zo spoločenského pohľadu sa dá posudzovať morálnosť postupu aktérov sporu.

"V rovine právnej je vlastník nehnuteľnosti v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať a nakladať s ním. Je teda nemorálne, keď chce mať zo svojho majetku úžitok? Alebo má len čakať, mať investovaných niekoľko miliónov, platiť úroky a ďalšie náklady? Zúčastnené strany priznávajú, že už dva roky sa nemôžu dohodnúť na východisku. Právom sa natíska otázka, ak sa mesto vydáva za ochrancu verejného záujmu, čo urobilo a robí, aby neporušilo ústavné práva vlastníka," konštatoval Bujňák.

Argumentoval ďalej, že všetci vlastníci majú rovnaké práva a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Ak občan zaberie verejné priestranstvo, platí poplatok za jeho užívanie. Ak nie, nasleduje sankcia. Pýta sa, či je morálne vyberať poplatky na verejných parkoviskách pri rôznych inštitúciách súkromnými firmami a to s požehnaním mesta.

"Je načase konať. Možnosti sú rôzne. Podnikatelia na Strojníckej ulici si môžu kúpiť pozemok do spoluvlastníctva, platiť nájom a poplatky, alebo sa dohodnúť s mestom na vysporiadaní a vytvorení miestnej komunikácie. Vášne dozneli, nahnevaným ženám a ostatným sa za stratu času ospravedlňujeme. Rád by som však zdôraznil, že vlastník pozemku oznámil dotknutým podnikateľom a aj mestu už 9. decembra, že bude konať a konal podľa zákona. Chránil svoj záujem. Škody vznikli, potlesk zožne ten, komu budú uhradené. Ale pýtam sa, prečo by ich mal uhradiť ten, koho vlastnícke práva sa porušujú? Keď sú spôsobované práve jemu?"

Pripomíname, že pravda má ako zvyčajne dve strany mince. My ju trochu zjednodušíme, aby sme mohli poukázať na podstatu problému. Komunikácia na Strojníckej bola kedysi štátna. Ako napokon všetko, čo sme užívali spoločne. Bola súčasťou majetku š. p. Zdroj Univers Košice. Majetok tohto podniku v konkurze a to až v 22. kole kúpila prešovská spoločnosť Karmen ako celok, teda aj s cestou. Prešovská radnica sa v konkurznom konaní teda 22-krát mohla uchádzať o svoj majetok podľa zákona o obecnom zriadení. Neurobila tak. Kompetentní svojho času tvrdili, že na vine je konkurzný správca, ktorý mesto nevyzval, aby tak urobilo. Otázka znie. Musel?

Následne sa firma Karmen pokúšala s radnicou dohodnúť, keďže sa stala správcom komunikácie, do údržby ktorej mala podľa zákona investovať. Ponúkali odpredaj mestu a stanovili cenu. Radnica návrh odmietla a trvala na bezodplatnom prevode za korunu odvolávajúc sa na fakt, že v rozpočte na tento účel nie je dosť prostriedkov. Taký návrh konatelia Karmenu pochopiteľne odmietli. Skúsili to inak. Navrhli podnikateľom, aby platili za užívanie cesty nájomný poplatok. Vtedy vypukli prvé vášne. Zástupcovia firiem kategoricky odmietli platiť nájomné. Obrátili sa na primátora mesta, aby im pomohol situáciu riešiť. Nie raz, ani dvakrát. Mesiace plynuli...

Spoločnosť Karmen sa potom rozhodla túto časť nehnuteľnosti odpredať a novým vlastníkom sa stala firma Coryn. Aj tá sa údajne pokúšala s prešovskou radnicou dohodnúť na riešení. Nestalo sa. Výsledkom je spor, ktorý sa len nedávno dotkol stoviek ľudí a ako sa zdá, ani zďaleka neskončil.