deje okolo "novostavby", ktorej základný kameň poklepal istý Viliam Šalgovič (pre mladších - prvý tajomník KSS) v roku 1984, presahuje ľudské chápanie.
O týždeň sa bude konať mimoriadna schôdza NR SR, ktorá by mala rokovať o prevode 49% štátneho vlastníctva "novostavby" SND do akciovej spoločnosti s americkým investorom. Trottheim Invest by mal vložiť do biznisu 800 mil. Sk, čo sú odhadované náklady na dostavbu. Za to by získal 66 percent v druhej spoločnej firme so štátom ("Správca"), ktorá bude kolos, prestavaný z jednoúčelového divadla na kongresové centrum, prevádzkovať. Pointa projektu je v tom, že zisková prevádzka komerčnej časti by mala vykryť náklady na technickú údržbu celej budovy. Divadlo by "Správcovi" platilo nájomné, ktoré však podľa memoranda má byť "v nižších ako obvyklých cenách"; v každom prípade bude určite rádovo nižšie, ako by stála kompletná údržba a prevádzka budovy rezort kultúry, keby si štát nenašiel partnera.
Toto je v kocke návrh, ktorý na základe uznesenia vlády ešte z októbra 2003 predložil Pavol Rusko. Predsedovi ANO sa vec podobá do tej miery, že šéfom Trottheimu je známa podnikateľská figúra, momentálne transparentne prepojená s televíziou Markíza. Memorandum, ktoré je v hre, nevygenerovala verejná súťaž, ale vzišlo zo súkromných aktivít ministra. Rusko tvrdí, že verejnú súťaž mu neukladal vyhlásiť zákon a že nebol ani čas. To druhé je nezmysel, keďže uznesenie je staršie ako rok a Rudolf Chmel už v januári 2004 trúbil, že "sa hlásia záujemcovia so zahraničnou účasťou". Prvá príčina dokonale obnažuje nezdravé myslenie tohto človeka: Verejné súťaže predsa nevymysleli preto, aby sa im ministri vyhli, kedykoľvek sa naskytne príležitosť, ale preto, aby sa našla najvýhodnejšia ponuka. Rusko súťaž nevyhlásil, lebo on sám asi vyrieši vec lepšie ako výberová komisia a súťaž. To, že v zákone je v tomto konkrétnom prípade diera, si Rusko vyložil tak, že sa cez ňu musí prepchať. Takto je naozajť ťažké ubrániť sa podozreniu, že k svojmu prospechu a že celý projekt (prevodu aktív štátu do spoločného podniku) je legalizovaný klientelizmus.
To je však jediná, hoci vážna, kritika, s ktorou sa možno stotožniť. Ostatné námietky poslancov a kultúrno-intelektuálneho establishmentu, ktorými chcú podpis memoranda zhatiť, sú bezpredmetné. Aj vstup Trottheim Investu je totiž stokrát lepší, ako vyššie načrtnuté dofinancovanie a prevádzka v réžii štátu. Darmo jeden z architektov budovy (a Jarjabek a ďalší) tvrdí, že prostriedky na dostavbu sa dajú získať z predaja okolitých pozemkov. Aj keby áno, Rusko s Miklošom majú stopercentnú pravdu v tom, že základný problém nie je dostavba, ktorá je jednorázový náklad, ale prevádzka, do ktorej by sa museli sypať stámilióny každý rok.
To netvrdia iba ministri, ale samotné vedenie SND, ktoré ešte za Kňažkovej éry vyčíslilo, že po sprevádzkovaní budovy bude pýtať z rozpočtu nie 300 miliónov, ako dovtedy, ale 600. Bodaj by nie - na chod "novostavby" plánoval riaditeľ Jamrich už pred dvoma rokmi prijať 300 (!) administratívno-robotníckych zamestnancov. A k tomu ešte 100 ľudí v umeleckých profesiách! Hľadisko, plánované pôvodne na 2700 miest, by znamenalo - teraz pozor - asi 20 percent celkovej divadelnej kapacity na Slovensku! Že kto to zaplní? No - operu napríklad zbožňujú rakúski penzisti, ako povedal Rusko. Deväťdesiat deväť percent občanov SR, ktorí pochádzajú aj z miest, kde divadlá padajú hercom na hlavu, do tohto svätostánku kultúry nikdy v živote nevkročí. Prečo by sa mali skladať omnoho bohatším turistom a Bratislavčanom na zábavu?? Prečo by malo ísť cca 40 percent ročných výdavkov na kultúru na jedinú inštitúciu?
Myslenie opozičných politikov a "kulturščikov" je však ešte zhnitejšie ako Ruskovo. Oni hovoria - dostavajme a potom "zasadnú odborníci a vyriešia financovanie". Najlepší je Peter Dvorský: "Za bývalého režimu by sa peniaze našli". Jasné, že by sa našli. Takéto ignorantstvo, bezohľadnosť k iným záujmom, ako sú vlastné, bohorovné presvedčenie, že presne to, čo robí on, musia ostatní platiť, sme videli naozaj iba od boľševikov. Hystéria sa však už vyliala z brehov; včera akísi pakovia, ktorí sa označili za "slovenskú inteligenciu", vyhlásili zbierku na dostavbu. Znamenité - 20-tisíc za mesiac. Aspoň uvidia, ako národ stojí o druhú scénu pre SND. Pretože - aby sme nezabudli - Slovenské národné divadlo existuje. Nielenže má aj kde dnes hrávať, ale živí hercov, ktorí vystupujú raz do roka a berú plné platy. A živí aj vyslúžilých režisérov a kdejaký zbytočný personál. Vidiecke divadlá sa pritom naozaj rozpadajú - niektoré. A niektoré sú pod exekúciami - aby sme nechodili z Košíc až tak ďaleko. Slovenská kultúra naozaj nie je jedna budova.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
