za vysokoškolské štúdium. Pôjde pritom už o štvrtý návrh, ktorým sa pokúsi školné zaviesť. Ako dodal, tento návrh prináša niekoľko zmien. Jedna z najvýznamnejších sa týka sociálnych štipendií, ktoré by študenti mali dostávať nielen na poplatok, ale aj na náklady za štúdium. Táto úprava by sa však mala týkať len tých, ktorí to naozaj potrebujú, povedal minister.
Sociálne štipendiá pre stredoškolákov sa však nezvýšia v januári, ako to pôvodne ministerstvo školstva navrhovalo. Počas medzirezortného pripomienkového konania však rezort financií s týmto návrhom nesúhlasil, pretože by sa ním mimoriadne navýšili výdavky štátneho rozpočtu. Pokiaľ sa teda nevyrieši rozpor medzi oboma ministerstvami, sociálne štipendiá sa zvyšovať nebudú.
Podľa pôvodného návrhu si mali o 400 korún prilepšiť tí študenti stredných škôl v hmotnej núdzi, ktorí bývajú v domovoch mládeže alebo dochádzajú do školy 50 a viac kilometrov. Zvýšenie štipendií pre stredoškolákov, ktorí musia dochádzať do školy alebo bývajú na internátoch navrhol pôvodne minister práce Ľudovít Kaník. Ten navrhol zvýšenie o dvojnásobok štipendia, čo sa však zdalo ministrovi školstva Martinovi Froncovi prehnané.
Nárok na sociálne štipendiá majú žiaci v hmotnej núdzi od júna minulého roka. Najlepší, s priemerom známok do 2,0 dostávajú mesačne 1 200 korún. Stredoškoláci s priemerom od 2,0 do 3,0 majú nárok na 800 korún a tí horší 600 korún.
S ministrom financií Miklošom bude pravdepodobne Fronc rokovať aj o jeho návrhu, aby sa zrovnoprávnilo financovanie súkromných a verejných vysokých škôl. Ako nedávno uviedol, o tomto návrhu už spolu rokovali a črtá sa šanca, aby sa dohodli. Fronc tvrdí, že pre nový návrh zákona si už získal Slovenskú rektorskú konferenciu. Okrem iného jej ustúpil aj v tom, aby si školy mohli určiť poplatok vo výške od 0 do 30 percent nákladov na štúdium. Nulový poplatok by pritom mohli zavádzať počas prechodného obdobia dvoch rokov. Podporu má údajne aj od študentov. Minister je odhodlaný získať pre nový zákon aj nezávislých poslancov. S predsedníčkou Slobodného fóra Zuzanou Martinákovou sa už stretol. Ako dodal, s koaličnými partnermi už má väčšinu rokovaní za sebou. Do vlády by chcel návrh zákona predložiť ešte tento mesiac.
Ministerstvo školstva v rámci prípravy nového školského zákona uvažuje v jednej jeho časti aj s novinkou - so zavedením systému hodnotenia pedagógov - učiteľov formou kariérneho rastu. Ako povedal Fronc, kariérny systém bude motivovať učiteľov k celoživotnému vzdelávaniu. "Bude postavený na tom, že učiteľ sa bude vzdelávať na základe výberu akreditovaných programov. Za absolvovanie každého akreditovaného programu získa istý počet bodov. Po dosiahnutí potrebného počtu bodov, postúpi vyššie. Absolútna špička učiteľov, počet bude
limitovaný, bude zaradená do špeciálnej kategórie - mimoriadne skúsený učiteľ, a zvýhodnene odmeňovaná," informoval na tlačovej konferencii Fronc.
Ako uviedol minister školstva Martin Fronc, ak sa nový vysokoškolský zákon neprijme, neodstúpi z funkcie. Podľa neho to nie je dôvod na to, aby sa vzdával. "Ja si myslím, že dôvod je, keď minister nepracuje, keď nerobí veci, ktorésú užitočné, keď povedzme zlyhá morálne a podobne," povedal pre TASR Fronc. "Okrem toho, robím aj iné reformy, mám nechať ostatné rozbehnuté veci? Mám teraz zákon o vede, treba ho dotiahnuť aj v parlamente. Je už schválený legislatívny zámer reformy športu a takisto sa chcem pokúsiť o rozbehnutie obsahovej reformy stredoškolského štúdia," dodal šéf rezortu školstva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
