- presné je, že s nižším deficitom. Ivan Mikloš zahral túto rolu už druhýkrát a ide mu celkom dobre. Problémom je, že poplatníkov vodí za nos. Štátne financie kormidluje nie v záujme väčšiny voličov, ale v záujme euroúradníkov, fiškálnych abstrakcií a svojej väčšej slávy. Čím nie je povedané, že zle, ale nie tak dobre, ako by mohol.

V pondelok Mikloš vysvetľoval, prečo nie je možné zníženie priamych daní, ak od fyzických a právnických osôb vybral štát v roku 2004 do rozpočtu temer o 15 miliárd viac ako bol plán na začiatku. Čiže výnosy z týchto dvoch priamych daní boli splnené na 135 percent a celkový schodok rozpočtu bol pritom o 8 miliárd nižší (miesto 78 asi 70 mld. - horšia bilancia nedaňových príjmov). Minister uviedol v zásade dva dôvody. Prvý: aj on je síce za zníženie daňových sadzieb, ale ešte väčšiu prioritu má znižovanie deficitu a odvodov. Druhý: Výnosy navyše nie sú 15 miliárd, ale iba 2 miliardy, pretože nie je dôležitý "cash" do rozpočtu, ale metodika ESA 95, ktorá sleduje príjmy podľa vzniku záväzku nie podľa platby. Kde je v tom finta, nás nemusí zaujímať, podstatné je, že ESA 95 je určujúca preto, lebo podľa nej počíta EK mieru deficitu, a ten je dôležitý pre Mikloša... Pre daňové subjekty, ktoré zaplatili v roku 2004 na priamych daniach 210 miliárd, hoci štát sa zaviazal vybrať iba 195 miliárd, však môže byť dôležité čosi iné.

Ale poďme k prvému argumentu. Miklošovou najvyššou preferenciou je deficit, nie dane. V poriadku - môžeme na chvíľu pre účely tohto odstavca súhlasiť. Potom však deficit musí byť prioritou celej správy štátu a centrálnej vlády. A čo vidíme? Na začiatku decembra bol - jedenásťmesačný!! - schodok na úrovni 35 miliárd. Na Silvestra, za jediný mesiac, už 70. Za 30 dní odčerpali rezorty fantazmagorických 62 miliárd!!, čím dovtedajší deficit zdupľovali. A čo na to Mikloš?

"Vždy je to tak", hovorí. Ministerstvá sa snažili minúť čo najviac, pretože "možností na presun do nasledujúceho roka nie je veľa". A ak nemôžu peniaze presunúť, chcú ich vyčerpať. Rozumiete; na Slovensku ministerstvá nečerpajú peniaze preto, lebo majú nevyhnutné výdavky, ale zato, lebo ich majú k dispozícii, resp. "ich nevyčerpali" a boja sa, "aby neprepadli". Do novembra im nechýbali, spokojne vyšli aj bez nich. Z toho, čo Mikloš povedal, je absolútne evidentné, že v štátnej správe sa peniaze rozhadzujú vidlami. Ak je to však tak, kde berie tento minister morálne právo rozprávať, že prvý je deficit? Ak je prvý deficit, než šliapne na krk kolegom - až potom môže kázať svoje fiškálne epištoly poplatníkom. Nezabudnime jednu vec - rezorty "zachraňovali" resp. "prenášali" prostriedky do roka 2005, ktorý má tiež svoj rozpočet, kde sa nominálne výdavky zvyšujú (samozrejme, nie plošne, ale v priemere) oproti roku 2004 o 10 percent! Jednoducho a jasne: Je pokrytecké od ministra financií kázať o priorite deficitu, ak si nevie urobiť poriadok na výdavkovej strane rozpočtu. Občania a firmy, ktorí platia dane, majú na prostriedky, čo nie sú nevyhnutné pre chod štátu, väčší nárok ako rezorty, v ktorých - ako vyhlásil Mikloš na začiatku roka 2004 - on sám "vidí 30-40 percentné rezervy".

Na druhom mieste po deficite sú odvody, ktorých znižovanie má prednosť pred znižovaním daní, káže Mikloš. Pekné - kto by už bol proti nižším odvodom, ktorých dnešná výška patrí medzi kľúčové dôvody stále vysokej nezamestnanosti. Ale: Takto vystavaná hierarchia je čistý verbálny švindeľ. Vzniká dojem, akoby sa znižovanie odvodov a daní vzájomne vylučovali, resp. obmedzovali. To je úplný nezmysel. Akási slabá súvislosť medzi jedným a druhým existuje len z pohľadu deficitu celého okruhu verejných financií (schodok SP, zdravotných poisťovní, samospráv a pod. versus daňové výnosy). Čiže podmienkou je predpoklad, že najdôležitejší je opäť deficit podľa ESA 95 - teda zavedenie eura. Vyššie sme si však ukázali, že na znižovanie schodku je primárny priestor vo výdavkoch - až potom je prípustná diskusia, že ešte kde inde. Okrem toho - na vykrytie deficitu Sociálnej poisťovne čaká na zvláštnom účte NBS 70 miliárd z privatizácie SPP. Riekanka o odvodoch je z úst Mikloša a papagájov, ktorí to po ňom opakujú obyčajná finta. Sú dôležité, ale dane tvoria osobitný okruh a nijako spolu nesúvisia. Jedno sa môže hýbať nezávisle od druhého.

Aj včera na akejsi konferencii vo Viedni Mikloš len zopakoval, že dane sa môžu znižovať až v stredno až dlhodobom horizonte. A myslí si, že jeho stratégia je správna. Nie je. Fiškálne i morálne opodstatnené je okamžité zníženie sadzieb rovnej dane (vrátane DPH) aspoň o 2 percentá. Nič sa nestane, len ľuďom viac zostane.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.