Autor slovenskej štátnej hymny, básnik Janko Matúška
(som)
V týchto dňoch si pripomíname 184. výročie narodenia básnika Janka Matúšku, ktorý sa narodil 10. januára 1821 v Dolnom Kubíne, ale aj 128. výročie jeho úmrtia - zomrel 11. januára 1877 tiež v Dolnom Kubíne. Keď básnik Pavol Orságh Hviezdoslav dva roky po Matúškovej smrti oslávil jeho pamiatku básňou "Nad mohylou Janka Matúšku", netušil, že najviac ho preslávi hymnická pieseň "Nad Tatrou sa blýska". Stala sa súčasťou československej štátnej hymny a je našou slovenskou hymnou. Napísal ju cestou z Bratislavy do Levoče, kam hromadne odišli študenti z Bratislavského lýcea na lýceum do Levoče začiatkom marca 1844. Bol to ich protest proti tomu, že cirkevný konvent neopodstatnene zbavil Ľudovíta Štúra katedry. Kossuthove "Pesti Hírlap" napadli Ústav reči a literatúry československej pri lýceu v Bratislave a obvinili ho z protištátnych machinácií, z vlastizrady a z nenávisti k maďarskému národu. Aj keď pravda vyšla najavo, že napr. nie Štúr, ale gróf Apponyi mal styky s Ruskom, odkiaľ si pre svoju knižnicu objednal veľkú zbierku kníh, už bol Štúr pozbavený katedry.
Janko Matúška bol od začiatku oddaným Štúrovým žiakom. Baladickú povesť Hrdoš, napísanú pôvodne po česky a poslovenčenú pre almanach Nitra, napísal na podklade spomenutého konfliktu. Okrem tejto ešte dve balady v češtine - "Pomsta" a "Klára Zachová". V básni "Výhled z Kozího vrchu" smúti nad zašlou slávou slovenských predkov a nad smutným položením ich potomkov.
Matúškove prvé slovenské básne boli bojovnejšie ako české. Dal sa strhnúť oduševnením mládeže za slovenčinu a prvý vystúpil so slovenskými veršami. V čase, keď sa študenti lýcea chystali na odchod do Levoče, bol Matúška, teológ, v poslednom ročníku privítal zhromaždených lýceistov básňou, v ktorej Štúra predstavil ako vodcu všetkej slovenskej mládeže, ako "faktora" na plti, ktorý jediný bezpečne prekoná krútňavy a úskalia a zachráni národ od skazy. Bola to manifestácia za slovenčinu i za Štúra.
Pieseň Nad Tatrou sa blýska, ktorá znárodnela, bola prvý raz uverejnená v Domovej pokladnici 1851 bez uvedenia mena autora. Táto Matúškova pieseň priliehavo vystihla vzbúrené city mládeže v pamätných zimných mesiacoch roku 1844. Verše "Už Slovensko vstáva, putá si strháva..." vyjadrovali skutočnú náladu mládeže a boli prvou výzvou do národnooslobodzovacieho boja, ako aj predzvesťou revolučných udalostí. Pieseň Nad Tatrou sa blýska má historicky oprávnený význam v národnobuditeľskom hnutí štúrovcov ako jeden z jeho prvých literárnych prejavov politického významu.
Po odchode z Bratislavy Matúška napísal drámu Siroty, v ktorej ako ctiteľ a prekladateľ Mickiewicza poukázal na tragédiu poľského národa. V historickej próze "Zhoda liptovská" si vybral námet z povestí 14. storočia a o sprisahaní liptovských zemanov proti pánovi z Liptova, Oravy a Zvolena Dvônčovi, ktorý slúžil kráľovi Róbertovi a dovoľoval cudzincom drancovať Slovensko. Po revolúcii už netvoril pre chorľavosť a nepriaznivé životné okolnosti, hoci vo svojom okolí pomáhal zveľaďovať a budiť národný život.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
