ÔSMY DEŇ TÝĎŇA
Konečne sme sa dočkali. Po rokoch uťahovania opaskov v záujme nových reforiem, vstupu do EÚ a potvrdenia hókusov-pókusov s číslami a víziami našich najvyšších, predsa sa len karta v dobro obrátila. Čakajú nás síce ďalšie zvyšovania cien, ale to po toľkých "učňovských" rokoch už hravo zvládneme ľavou zadnou. Už aj preto, lebo máme vo výhľade zvyšovanie priemerných miezd, dôchodkov a ďalších vymožeností, čím sa priblížime k vyvinutým demokraciam namiesto doterajších 30-tisíc už na 10-tisíc svetelných rokov. Teda máme pred sebou svetlú budúcnosť a keď nie na tomto, na druhom svete určite, v ktorú verí cca 58 percenta národa, prihliadnuc na posledné sčítanie ľudu.
A práve tento prísľub sociálno-ekonomického rozmachu nielen tunelárov, kariéristov, prezliekačov kabátov, korupčníkov a ostatnej smotánky, ale i pre Jožka Mrkvičku a Deža Cinu pridal v novom roku množstvo vrások na čelách našich vodcov. Ako sme sa od nášho utajeného informátora (utajených informátorov máme na Slovensku habadej, ale vďaka istému úradu a internetu niektorí zostali už iba tajní, ale nie utajení) dozvedeli, naši vodcovia majú po novoročných oslavách a veľkopanskom Plese v opere poriadne hlavybolenie.
"Ojojój, bolí ma hlava, ale nie z tých bubliniek a grádov. Myslím si, že máme problém, a to veľký. Vďaka nášmu financminstrovi sa nám podarilo dokonale zotrieť mikroekonomické ukazovatele, a tak sme vyhrali na celej čiare. Makroekonomické ukazovatele, ktoré ukazujú, že sa máme všetci dobre ako prasatá v žite, signalizujú zvýšenie výkonnosti ekonomiky a zrealizované reformy pomohli vytvoriť jedno z najlepších podnikateľských prostredí v strednej a východnej Európe. Situácia sa podľa nás vyvíja veľmi dobre, preto každý dostal od nás k Novému roku nový opasok, lebo na starom už má zodraté všetky dierky. Aby som sa vrátil k pôvodnej myšlienke, lebo ja myšlienku vždy mám a to som už raz povedal a opakovať to nemienim, teda máme tu kardinálny problém. Čím sa budeme odteraz zaoberať, keď sme už všetko vyriešili v prospech vyššieho princípu? Máme sa až do najbližších volieb nudiť, páni? To by nám naši voliči nikdy neodpustili. A z toho ma tá moja gebula bolí, páni!" povedal vraj doslova v kruhu svojich najbližších kolegov našim informátorom nemenovaný politik.
Samozrejme, prezradil nášmu denníku aj ďalšie podrobnosti, nakoľko s podobným podávaním informácií má už dlhoročné skúsenosti. Po tomto dlhom monológu sa do debaty zapojili dvojičky - minister hospodárstva spolu s ministrom kultúry, pošepol nám informátor, a okamžite sa im dostalo všeobecnej pozornosti.
"Keďže nemáme v tomto štáte od Nového roku nič závažné na práci, lebo náš spoločný štvorročný plán sme zvládli za rekordné dva roky, vymysleli sme tu spolu s Paľom robotu na dva a možno i ďalšie roky. Na začiatku by to bol päťročný plán, aby sme sa neodklonili od našej historickej tradície," nesmelo sa ozval minister Rudo. "A tak sme si mysleli, že vám aj nám urobíme radosť, a preto dávame do všeobecnej pozornosti už dávno zabudnutú stavbu - výmysel to našich komunistických predchodcov. Možno mnohí neviete, najmä tí, čo ste z našich okrajových regiónov, ale ide o jedinečnú stavbu v Európe. Tu s Paľom máme na mysli, prepáčte, kamennú stavbu cirkusu, na ktorú už mnohí z vás takmer zabudli... A teraz sa podržte! Chceme, aby vláda a parlament odsúhlasili dostavbu tohto cirkusu, lebo keď už sme ľuďom dali chlieb, dajme im aj hry!" bojovo zdvihol hlavu Rudo.
"Tak, chlapci, dočista ste sa zbláznili! Čo ste celkom šiši? Veď to kamenné šapitó už budujeme tridsať rokov, a treba dodať, že v našich končinách to nie je nijako mimoriadne dlho a budeme to stavať ešte ďalších tridsať a nikomu to nebude vadiť," zamiešal sa do nadšenia dvojičiek minister Ivan.
"A teraz, keď sme už ako tak v egále, máme vyhadzovať peniaze na nejakú tridsaťročnú rachotinu? A čo bude s mojimi makroekonomickými ukazovateľmi?" rozčúlil sa Ivan.
"Nie tak prudko, chlapci ministri," pridal svoje do mlyna zvady prvý z dvojičiek. Paľo potom vysvetlil stratégiu a taktiku, podľa ktorej treba kamenné šapitó doončiť a nech tak urobia tí Američania a zarobia peniažky pre nás i pre seba.
"Z tých príjmov potom dáme peniažky na Ďaleký východ i Ďaleký stred a Juh, nech si tam pozvú zájazdové cirkusy," rozvíjal svoj plán Paľo a dodal, že tak každý bude spokojný.
"Kecy, kecy, kecy, tak to nie, vážení páni. Národ chlieb má a chce aj hry a to vlastné a nie nejaké zájazdové, to ho chcete obrať aj o to posledné, čo má? Celonárodný kamenný cirkus? A čo bude s našimi artistami a krotiteľmi a klaunami? To ich chcete načisto vyhnať, zobrať im strechu nad hlavou a nahradiť ich nejakými zájazdákmi? Čo? Tak to nie, to sa nestane. Nech Paľo ide robiť kšefty kde chce, ale my vyzveme našich verných i neverných, aby sa na kamenný cirkus pozbierali a vašou povinnosťoi je zohnať prachy na dostavbu a prevádzkovať šapito až do skonania sveta. My kultúrníci, okrem Ruda a kvázikultúrnika Paľa, žiadame, aby sa peniaze našli hneď a zaraz... A budeme sem do toho kamenného cirkusu zvážať ľudí z celého Slovenska. Že ten cirkus má vyše štyri milióny miest. No bože, tak sem budeme zvážať aj Viedenčanov, nech vidia, že Slovensko na to má, veď ste už aj nové opasky rozdali," oznámil nám ďalej priebeh nečakanej diskusie náš informátor.
Meno tohto posledného diskutéra a potom i ďalších nám vraj pošle neskôr písomne aj s pečiatkou...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
