porotu nie len svojim spevom, ale aj výzorom a charizmou.

Precestoval pol sveta, hovorí perfektne po anglicky, bojoval za práva homosexuálov, natáčal reklamy a jeho veľkým snom je vydať vlastný album. Na naše otázky odpovedal Miro Jaroš (26), učiteľ z anglického inštitútu v Žiline a finalista v súťaži Slovensko hľadá SuperStar.

Začnime hneď od začiatku. Prečo si sa rozhodol vrátiť z Izraela na Slovensko?

- Vrátil som sa hlavne preto túto súťaž. Mám ešte víza do apríla, a tak som tam mohol ešte zostať. Musel som to ale skúsiť, lebo inak by som si možno vyčítal, že som premrhal jednu šancu k nahraniu vlastného CD.

Dostal si ponuku účinkovať v izraelskej reality show Big Brother. Prečo si uprednostnil slovenskú Superstar?

- Táto show sa tam volá Project Y. Prešiel som konkurzmi, ale nakoniec som sa rozhodol ísť na konkurz na SHS, pretože viac ma láka hudba, vystupovanie pred publikom, ako byť zatvorený medzi štyrmi stenami, kde ešte aj na WC je kamera. V Izraeli som s nadšením sledoval Superstar, ale nemohol som sa prihlásiť kvôli tomu, že nie som Izraelčan, aj keď ma tak mnohí na Slovensku volajú.

Ako si prijal prezývku Izraelčan, ako sa ti toto oslovenie páči?

- Vôbec mi neprekáža. Všetci vedia, o koho hneď ide. Páči sa mi aj Izraelský bojovník a Katka Koščová ma nazvala Izraelský posol. (smiech)

Ako si vnímal priebeh konkurzov? Aké si mal pocity, keď si prešiel do prvej stovky a nakoniec aj do top50?

- Riadne som si vydýchol, keď som prešiel do 50-ky, lebo som mal strach, že ma vyrazia kvôli zvoniacemu mobilu. Mne sa takéto veci bežne stávajú.

Ako sa môže cítiť človek, ktorému počas tak dôležitej chvíle zazvoní mobil? Čo ťa napadlo ako prvé?

- Chcel som sa tváriť, že to nie som ja. Ale keďže zvonenie neprestávalo, nemohol som v tejto taktike pokračovať. A kým som našiel svoj mobil, bola dosť hustá atmosféra. Stačilo si len všimnúť pohľad hlavného kata Paliho Haberu.

Čo ti prebiehalo hlavou, keď ste opustili pódium a čakali na verdikt?

- Že som riadny hlupák a darebák, keď som si nechal telefón zapnutý. Hneď vo dverách ma však chytila Adela a vyspovedala ma. Potom sa mi trochu uľavilo.

Si pravidelným divákom SHS? Ako si sa cítil, keď si sa prvýkrát uvidel na obrazovke?

- Zatiaľ som pozorný divák a videl som všetky časti. Keď som sa videl po prvýkrát strašne som sa smial, ale keď som sa videl naposledy v divadle, to mi bolo skôr do plaču. Vtedy som sa snažil 'ohúriť' porotu vlastnou verziou istej pesničky a nevyšlo mi to. Nie len, že som mal už veľmi unavený hlas, ale prišiel som na to, že niekedy je menej viac a ak moja vlastná verzia nemá byť lepšia ako originál, je lepšie sa s tým nezahrávať. Už si dám viac bacha!

Minulý týždeň sa už dostala na rad konečne aj tvoja desiatka. Vybral si pieseň od Ronana Keatinga When You Say Nothing At All. Si spokojný s týmto výberom?

- Ale samozrejme, veď mi zabezpečila postup! Bola síce trochu sladká, ale je veľmi pekná.

Je pravda, že hudobný dramaturg vyberie zo zoznamu desiatich piesní, ktoré mu predložíte, jednu, ktorú budete spievať vo vysielaní? Prečo si si do zoznamu pripísal práve Ronana?

- Áno, je to pravda, hudobný dramaturg STV to vytriedi a vyberie. A Ronan ani veľmi nie je môj obľúbený interpret, ale keď som robil zoznam piesni, tak to práve hrali v rádiu, a tak som si to tam pripísal. Možno to bolo nejaké znamenie. (smiech)

Ako si prežil prvú noc v divadle, keď si sa musel za štyri hodiny naučiť text a ešte sa aj vyspať sa?

- Počas tej noci som stratil hlasivky a veľa energie. Štáb nám celý čas opakoval: "Musíte vydržať, to je život Superstar." Niektorí to vtedy vzdali. Asi vedeli, koľko sú ochotní obetovať kariére hviezdy. Ja som tie hodiny zabil vytváraním vlastnej verzie, ktorá ma nakoniec priklincovala.

Ako si sa vnímal nočné predvádzanie Peťa Končeka a Roba Miklu z pohľadu niekoho, kto to videl na vlastné oči a potom, ako sa to prezentovalo v televízii?

- Ja som nemal tušenie, čo sa dialo v hoteli. V našej izbe sme nacvičovali povinné skladby, a keby aj klopali na dvere, asi by sme nič nepočuli, lebo sme mali každý discmany na ušiach a prekrikovali sme sa navzájom!

A čo si myslíš o "afére" Janka Ferenčíková a Zašo Hubáček?

- Celá aféra bola vymyslená. Janka je dobre katolícke dievča a konkurentom pred výsledkami porotcov dávala krížiky na čelo. Bolo to od nej milé gesto. Aj ja som jeden dostal.

V piatok si si vyspieval definitívny postup do finálovej desiatky. Máš z toho radosť? Na pódiu ťa zavalili veľké emócie, nevyronil si nejakú slzičku aj v zákulisí?

- Mám z toho neuveriteľnú radosť. Aj keď som dostal od poroty dobré ohodnotenie, nečakal som to. Áno, keď som už stál na pódiu, poriadne sa mi podlomili kolená, ale dokázal som to nejako zvládnuť.

Súťažiacu, ktorá prešla do finále z druhého miesta, si predbehol len o "zpár" hlasov. Obával si sa veľmi konkurencie?

- Obával som sa konkurencie a hlavne po tom, čo som ich počul spievať. Keď som sa videl, ako som to predviedol ja, nebolo mi všetko jedno. Martina, ktorá skončila druhá bola veľmi dobrá a prajem jej postup. Ale som veľmi rád, ako to dopadlo. Ešte teraz sa z toho nemôžem spamätať.

Ako si vnímal celé zákulisie SHS a prípravy na piatkový večer? Mal si trému?

- Ale áno, boli tam isté zaváhania, ale som spokojný, hlavná vec je, že som postúpil a že sa to páčilo divákom. To ma teší najviac. No a zákulisie bolo skvelé, moderátori sú veľmi príjemní a prirodzení a nevymenil by som ich za nič na svete!

Čo urobíš ak nevyhráš Superstar?

- V Superstar v Českej republike vydali albumy všetci z Top10, tak ja dúfam, že niečo podobné sa stane aj u nás. Ale ak nie, tak ešte obehám vydavateľstvá s novým demom a prihlásim sa na výšku. Ak ani toto nevyjde, zbalím kufre a niekam odletím. Mňa to celkom baví začínať od nuly...

Naopak, teraz si predstav, že SHS vyhráš... Čoho si ochotný sa vzdať?

- Povedzme si na rovinu. V súťaži sú aj lepší speváci ako ja. Niektorým nám chýba pohyb, charizma, veľký hlasový rozsah, všetci sme iní. Neviem, kto ľudí najviac zaujme. Spievať jednoznačne musí vedieť, ale dotknúť sa ľudí a zanechať v nich kus svojej muziky tiež. To je ešte ťažšie, ako mať nádherný hlas. Ten ľudia pochvália, ale rýchlo zabudnú. Superstar by mal byť niekto, s kým sa ľudia budú vedieť stotožniť, niekto, kto je sám sebou a nič nehrá. V podstate je táto súťaž pre mňa tiež ako hra. Zatiaľ neviem, ako ďaleko budem vládať ísť.

Páči sa ti, keď ťa ľudia spoznávajú na ulici?

- Aj áno, myslel som si, že je to len u nás v Žiline, ale nedávno som bol v Tatrách a v Martine a všade som sa ľuďom podpisoval, alebo som počul spoza chrbta: "Aha! To je ten zo Superstar." Maily mi tiež chodia, a ak mám čas, rád odpoviem. Ak chce niekto autogram alebo fotku, to rieši moja mama. To už nestíham. Ak sa chcem trochu zamaskovať, len si nasadím čiapku hlboko do čela a ľudia ma veľmi nespoznávajú. Tie vlasy ma vždy prezradia, aj keď sa o seba mimo obrazovky ktovieako nestarám.

Autor: Alena KLUKNAVSKÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.