uverejnil Ghim Wei Ho, ktorá je doktorandkou v oblasti nanotechnológií na svetoznámej univerzite v Cambridge. To čo na snímkach, ktoré Ho zverejnila, na prvý pohľad vidno, vyzerá ako by to boli krásne kvety či stromy. V skutočnosti však na snímkach nie sú žiadne prirodzené kvety a stromy, ale ide o fotografie v laboratóriu vypestovaných nanoštruktúr, ktoré sa v súčasnosti intenzívne študujú a ktorým vedci prikladajú veľké možnosti uplatnenia, a to v tzv. nanotechnológiách. O aké štruktúry a technológie tu ide? Kľúčom k tomu je predpona nano, ktorá označuje miliardtú časť celku či nejakej jednotky. Za nanoštruktúry sa považujú také štruktúry, ktorých rozmery ležia v oblasti nanometrov, čiže miliardtej časti metra (to je, povedané inak, milióntina milimetra). Pre názornosť možno uviesť, že nanometer predstavuje približne tisícinu hrúbky ľudského vlasu. No a nanotechnológie sú také technológie, ktoré využívajú nanoštruktúry a ich vlastnosti, ktoré sa obvykle diametrálne odlišujú od vlastností štruktúr bežných rozmerov. Snímky, ktoré doktorandka Ho uverejnila v časopise Nanotechnology, sú v laboratóriu vypestované nanoštruktúry, ktoré na základe svoje podobnosti s tvarmi kvetov a stromov dostali celkom vhodný názov nanokvety a nanostromy. Nanokvety boli vypestované z nanodrôtov z karbidu kremíka. Tieto nanodrôty boli vypestované tak, že na malú kvapku tekutého kovu (gália), ležiacej na kremíkovom povrchu, prúdil plyn, obsahujúci metán. Plyn reaguje na povrchu kvapiek, pričom kondenzuje a vytvára jemné vlákna či nanodrôty. Zmenami parametrov celého procesu, teda hlavne zmenami tlaku a teploty, možno dosahovať spájanie drôtikov, čím vznikajú štruktúry rôznych zaujímavých tvarov, medzi ktorými sú aj tvary, pripomínajúce živé kvety. To, čo vedcov na nanoštruktúrach najviac zaujíma, však nie je to, že svojím tvarom pripomínajú štruktúry živej prírody, ale to, že tieto miniatúrne štruktúry majú veľmi zaujímavé vlastnosti so širokými možnosťami praktického uplatnenia.
Profesor Mark Weland, ktorý je vedúcim laboratória pre nanoštruktúry na univerzite v Cambridge a školiteľom spomenutej doktorandky, povedal: "Unikátne štruktúry, ktoré vidíme na týchto snímkach, budú mať celý rad vzrušujúcich aplikácií. Dve takéto aplikácie sa v súčasnosti skúmajú. Prvou z nich je použitie nanoštruktúr na vytváranie povlakov, odpudzujúcich vodu. Druhou je použitie týchto štruktúr ako základu pre nové typy solárnych článkov. Už sme ukázali, že z povrchu, vytvoreného z takýchto štruktúr, sa vodné kvapky zgúľajú, aj keď je sklon povrchu len päť stupňov. Táto vlastnosť je priamym dôsledkom schopnosti nanoštrukturovaných povrchov veľmi silno odpudzovať vodu."
Vydavateľom časopisu Nanotechnology je britský Institute of Physics . Dr. Paul Danielsen, ktorý je hovorcom tohto ústavu, povedal: "Veda môže byť krásna. Tieto snímky sú výsledkom špičkového výskumu v oblasti nanotechnológií, ale sú to aj krásne snímky samy osebe. Možno, že sa veda a umenie napokon ani natoľko navzájom nelíšia."
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
