HZDS ani SF. Také tu ešte nebolo - novinka v 50. ťahu. Aj doteraz síce pri nedôverách hlasovali od buka do buka, alebo sem-tam neprišli, zmena je ale v tom, že verbálne vopred vždy všetko podporili. Teraz sa nesolidarizovali. Je Fronc taký dobrý alebo sa pozreli do zrkadla a udrela hodina sebareflexie?
Nie je podstatné. Čo je zač Fronc, vieme aj bez opozície, a tej zase ani vagón zrkadiel nepomôže. Čaplovič zo Smeru sa vyhovára, že takáto stratégia sa môže obrátiť proti tým, ktorí nechcú spoplatnenie VŠ, lebo vládni poslanci by hlasovali nie o zákone, ale o udržaní koalície. No - pekné reči. Ešte krajšia je ale interpretácia, že časť opozície spláca časti koalície ústretovosť pri debate o SND. A v hre môžu byť ešte aj iné bartre. Budeme asi milo-nemilo prekvapení, ako sa v predvolebnom roku v tomto parlamente premiešajú kabáty a pozície. Nevypočítateľnosť prestane byť doménou tzv. nezávislých. Koalícia i opozícia sú vnútorne rozložené. Čím väčšmi sa blížia voľby do VÚC, kde sa utvárajú spojenectvá systémom každý s každým, tým väčšmi sa rozmyjú hrany.
Vysokoškolský zákon bude zrejme jedno z posledných veľkých hlasovaní, kde sa koalícia a opozícia čitateľne vymedzia. Dá sa povedať, že pôjde o akýsi symbolický kríž nad vládnym programom. Isteže, idú také fámy, že priechodnosť by mohla zhatiť SMK, ktorá akože trvá na zvýšení percenta poberateľov sociálnych štipendií z navrhovaných 30% na "aspoň 40" (Bugár). Mimoriadne štátotvorný návrh; treba ale vedieť, že už súčasný návrh zákona o študentských pôžičkách zvyšuje okruh poberateľov z 10 percent na 30. A výška priemerného štipendia narastie asi o 4000 Sk... Bugárov problém aj tak je, že študenti, ktorí tesne nesplnia sociálne kritériá, by vraj mohli mať s financovaním štúdia problémy. Skvelé - a doteraz ako študovali? V tomto zmysle dá SMK pozmeňovací návrh, ktorý - prejde. To je absolútne jasné nielen z režimu komunikácie medzi KDH a SMK, ale aj z rezignácie Ivana Mikloša. Pôvodne, keď sa Bugárovo sociálne cítenie rozhorelo, mal vyššie ambície; plánoval vymeniť maďarské hlasy za VŠ zákon za koaličnú podporu zákona o financovaní kultúr menšín (ten je inak tiež vo vládnom programe). Tu však narazil aj u priateľa Hrušovského a tak radšej vycúval...
Vysokoškolská reforma teda prejde, keďže uvarení sú už tzv. nezávislí. V dostatočnom počte. Reč je, samozrejme, o Polkovi, Krajčim et comp. Ani náhodou nie o Slobodnom fóre, o ktorom nedávno Fronc oznamoval, že je pripravený s nimi rokovať. Jeho ambície sú veľmi smelé; Martinákovej predstava je totiž superabsurdná. Ona si vie predstaviť poplatky za VŠ štúdium, "najprv však musí byť zabezpečená určitá kvalita vzdelávania". Zaujímavejšie ako wrestling s horou nezmyslov je otázka, kde chodí táto Martináková na poradcov. Najskôr sa s nikým neradila, len rozhodla. A to je nesmierne deštruktívny prístup. Predsedníčka SF pozná jedinú schodnú cestu - "spoplatnenie tých škôl, ktoré dosiahnu európske štandardy". Fantázia - a ako ich majú dosiahnuť?
Debata so socialistami o tomto zákone je zbytočná, keďže sa neprekonávajú argumenty, ale charakterové vady a intelektuálne schodky. Aby nedošlo k nedorozumeniu - celý zákon hovorí o pôžičkách, nikto chudobný by neplatil v čase štúdia ani korunu, všetko by sa splácalo až z nadpriemerného platu v aktívnej činnosti. Neplatili by ani tí, ktorí s vysokoškolským diplomom dosiahnu len na podpriemerné platy. Toto je zákon, o ktorom sa na Slovensku normálne debatuje. Tragédia.
Jediná debata, ktorá môže byť rozumná a normálna v tejto kauze, je, paradoxne, naozaj o osobe Martina Fronca. Sám tému nedávno otvoril výrokom, že on veru neodstúpi ani v prípade, ak zákon o pôžičkách neprejde. Tu treba dodať - keby neprešiel, neprešiel by štvrtýkrát. Pre ministra KDH to nebude dôvod pomýšľať na demisiu, pretože on "rieši aj iné úlohy" (či tak nejako), napr. pripravuje reformu športu. To je teda úroveň... Patrí k základom politickej kultúry, že ak minister nepresadí veľkú prioritu vlastnú alebo vládnu, takrečeno jednotku v agende svojho funkčného obdobia, tak sa zdvihne. Jednoducho preto, aby skúsil niekto iný, aby voliči videli, že dôležité nie je na stoličke len sedieť, ale mať na nej aj výsledky. Mierne poľahčujúcou okolnosťou pre Fronca je, že nenáročnosť na výkony ministrov sú definičným znakom všetkých demokratických vlád, ktoré na Slovensku doteraz boli. Vrátane prvej i druhej Dzurindovej; neexistuje ešte jedna parlamentná demokracia v Európe, kde by sa z vlády odchádzalo iba po zbabraných tendroch, podozreniach z korupcie či iných škandáloch. Iba na Slovensku tu iný dôvod neexistuje. Preto môže Fronc s optimizmom hľadieť do budúcnosti. Prinajhoršom skúsi piatykrát. Alebo devätnásty...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
