Nový model prípravy hádzanárov - lynčovanie diskdžokeja
Teraz neviem, či sú tí hádzanári naozaj takí sprostí, alebo len majú smolu, že im na každý "prúser" prídu a dajú ich na pranier. Veď nie tak dávno vysvitlo, že v nároďáku sa chlastá ostošesť. A to aj v čase, keď sa hralo o postup na akýsi šampionát. Aj teraz majú pred sebou turnaj roka, ale stavajú sa k veci tak, akoby išli hrať do Poľska iba o guličky. Pravda, ak ide o hráčov, ktorí sú v Hatalčíkovom výbere, lebo ten tvrdí, že jeho chlapci boli už dávno doma, na Zemplínskej Šírave, keď niekto v michalovskom hoteli Družba v noci mlátil diskdžokeja len preto, že mu nechcel zahrať pesničku na želanie. Asi to museli byť duchovia, lebo medzi hádzanárskou smotánkou, ktorú oceňovali pri príležitosti vyhlasovania výsledkov ankety o najlepších hráčov roka boli samí súčasní reprezentanti. A keď sa Hatalčík dušuje, že on s hráčmi z mäsa a kostí nastupoval do autobusu už o jedenástej večer, nedá sa mu predsa neveriť. Smutné je však to, že aj šéf hádzanárskeho zväzu strká hlavu do piesku a nechce o incidente ani počuť, lebo chlapcov pred dôležitou kvalifikáciou netreba vyrušovať, že sa oni tak obetavo na ňu pripravujú.
Čudný to veru spôsob prípravy, ale keď si niekto myslí, že to pomôže... Nech už má prsty v lynčovaní neochotného diskdžokeja ktokoľvek, zlé svetlo to vrhá na všetkých. A pravdu povediac, teraz je mi ukradnuté, či sa na ten európsky šampionát dostanú, alebo o svojich skutočných kvalitách radšej presvedčia pri ďalšej zo svojich výtržností.
mat
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
