"Babka dala to meno mamke, mamka mne a ja ho mám dať svojej dcére"
Z košického skleníka sa väčšinou ozýva dunenie mantinelov, jediný zimný štadión v meste patrí hokejistom. Vzácna je chvíľka, keď rolba vyhladí ľad aj pre krasokorčuliarov. Častejšie sú totiž hosťami na prešovskom, trebišovskom či michalovskom klzisku. Aj teraz, keď je najväčší kopec roboty. Nová majsterka Slovenska Jacqueline Belenyesiová brúsi formu na európsky šampionát v olympijskom Turíne, jej mladšia kolegyňa Radka Bártová zas nemôže spávať kvôli ceste do kanadského Kitcheneru, kde čochvíľa chystajú juniorské majstrovstvá sveta.
"Bolí ma hrdlo, nadýchala som sa krátkeho programu," pristáva "Žaki" pri mantineli a jedna z tréneriek jej ochotne poskytuje teplý červený šál so slovami: "Teraz nemáš nárok ochorieť." V studenej hale sú dva stupne pod nulou. Drkocem zubami, ale statočne čakám, kým sa sympatická devätnásťročná tmavovláska uvoľní na kus reči.
Vraj to, pre Slováka nezvyčajné meno, Jacqueline, má vďaka svojej babke. "Tá ho dala najskôr mojej mame." Podľa manželky bývalého amerického prezidenta Kennedyho. "Veľmi sa jej to meno páčilo. Mamka ho dala mne a ja ho mám dať svojej dcére," smeje sa košická Jacqueline, že je ešte dosť času. I keď frajera na to už má, ukázala na hokejistu, juniora, ktorý práve skončil svoj tréning. "Len keby nebol taký žiarlivý. Vždy mi pripomenie: Dávaj pozor na seba, aj na chlapcov," čo sa okolo nej točia. Berie to obdivovateľka Rusa Pľuščenka či Francúza Jouberta s humorom.
A že k jej atraktívnemu krstnému menu to priezvisko voľajako nepasuje? "Je trošku zvláštne, maďarské. Tak sa volá môj pôvodný otec. Vôbec som ho však nepoznala, mala som len rok, keď sa s mamkou rozviedli."
Za všetkým bola potom babka. "Mám ju veľmi rada. Je pre mňa druhou mamou. Ani jej nehovorím babka, ale mama." Babka spôsobila aj to, že z malej Jacqueline vyrástla veľká krasokorčuliarka. "Mala som päť rokov, keď ma dovliekla na zimný štadión. Rodičia boli totiž v New Yorku, za prácou, mamka upratovala a otec robil výťahára. Prvý raz ma však nevybrali. Bola som trošku nemehlo. Nevedela som na ľade poriadne ani stáť, vždy som mala nohy naopak vytočené. Napriek tomu som bola neodbytná. Prišli sme opäť, že máme záujem chodiť na krasokorčuľovanie... A viete, že som chodila aj na klavír? Možno, že ešte dokážem zahrať ´Kohútik jarabý´... Skĺbiť klavír a krasokorčuľovanie sa nedalo. Ale dobre, že som si vybrala to druhé," neľutuje Jacqueline, že sa rozhodla pre ľadovú cestu.
Základy krasokorčuľovania jej vštepila trénerka Reitmayerová, chvíľu s ňou pracoval tréner Sadloň, kým sa jej vlani, po juniorskom svetovom šampionáte v Haagu, neujala košická odborníčka Hana Tőcziková. "Je to typ decka, ktoré dokáže na sebe pracovať," charakterizuje svoju "Žaki". "Naozaj nestačí mať len talent."
"No vidíte, nemám talent a musím robiť," nahadzuje jej zverenkyňa šibalský úsmev. A trénerka ju opäť posiela na ľad, aby chvíľu nepočúvala. "Vie sa totiž nafúknuť, keď niečo nechce robiť. Keď sa zatne, musím nájsť nejakú fintu, aby to spravila. Ale inak nechá na seba aj nakričať. Sú deti, ktoré sa potom vyžalujú rodičom. Sem-tam tak robila aj ´Žaki´, ale nepochodila, lebo rodičia povedali, že trénerka mala pravdu," vyzrádza H. Tőcziková malú klebietku.
Chvíľu naozaj trvalo, kým prišli prvé výsledky. "Začínala som medzi nádejami a to bolo vždy pätnáste, šestnáste, sedemnáste miesto... Prvú súťaž som vyhrala medzi žiačkami, v Žiline, až ako jedenásťročná." A poslednú (zatiaľ) koncom uplynulého roka, na majstrovstvách republiky v Ružomberku, v kategórii žien. Málokto si uvedomil, že to bol pre Košice historický titul. Nikdy predtým, v ére Československa, ani samostatného Slovenska, sme takúto šampiónku nemali. "A vidíte, všetci sa na nás vykašľali," neberie Jacqueline, samozrejme, tú výčitku vážne. Aj keď trénerka priznáva: "Ani sme si na to nepripili. V Ružomberku sme boli autami a keď sme sa vrátili, každý sa ponáhľal domov, bolo pred sviatkami. Cez ne dostali decká voľno, nech si trochu oddýchnu. Dala som im zákaz vstupu na štadión." S rizikom, že Vianoce nezvyknú šetriť ani na kilách športovcov. "Priznávam, že niečo na hmotnosti pribudlo, ale dá sa tým sladkostiam odolať?" nerobila si z nich Jacqueline príliš ťažkú hlavu. Pod stromčekom našla totiž digitálnu váhu. "Lepší darček jej otec ani nemohol vyhútať," potešil aj trénerku jeho nápad, hoci vedela, ako prebytočnú záťaž rýchlo z tela vypudiť.
Skleníkom znie indiánska hudba. Aj keď neposlušnému ´cedéčku´ občas preskočí, Jaqueline k figúram a skokom vlastne už ani zvuk nepotrebuje, krátky program by v Turíne zvládla vari aj po slepiačky. "Radšej mám však voľnú jazdu," môže sa pochváliť výbornou kondičkou. Chytá ju na kolieskových korčuliach. "Ale rada robím aj atletiku, plávanie. Neznášam však kondičné sústredenie na Štrbskom Plese, na ktoré musíme s reprezentáciou raz do roka. Tie behy do kopca doslova nenávidím," nezapiera, že takáto forma prípravy jej nie je celkom po chuti. A tiež príliš včasné tréningy. "Najmä keď sa začínajú o trišvrte na šesť. Vtedy som zväčša stále na ľade, teda na zadku. No sú aj také dni, keď všetko vychádza a nespadnem ani raz. Najlepšie sa mi trénuje predpoludním, alebo k večeru. Lenže to nás nepustia hokejisti." A predsa si medzi nimi našla priateľa. "Veď sa on aj bráni, keď mu to vyčítam. Že za to nemôže, že nemáme ľad. Ha-ha-ha..."
Trénerka prezrádza, že jej prednosťou sú skoky. "Skôr technická stránka. Kroky jej veľmi nevoňajú. Cieľom nových pravidiel ISU však je, aby bola jazda vyvážená, aby to nebolo len skoko korčuľovanie, ale naozaj krasokorčuľovanie. Aj na tom musíme ešte popracovať." Toeloop je jej srdcovkou. "Viem skočiť aj salchow, ale ten skok sa mi nepáči," úprimne priznáva Jacqueline. Odmalička sa trochu trápi s lutzom a flipom. "Ťažko sa to zlepšuje, keď už na začiatku pochytila zlé návyky. Problémy má už s dvojitým lutzom a flipom a po majtrovstvách republiky príde šéf zväzu s tým, že by bolo treba tie skoky už trojité... A Tőcziková, urob zázrak!" čaká obe ešte dosť práce pred Turínom.
Jacqueline nie je žiadne "tintítko", je to žena so všetkým, čo k tomu patrí. Možno aj menšia zbraň na duel s prísnym okom rozhodcov. "Tí do svojho hodnotenia už viac zahŕňajú aj schopnosť komunikácie s divákmi, patria tam aj úsmevy počas jazdy. A trošku sa treba zaškeriť aj na rozhodcov, žmurknúť na hlavného, keď krúžite okolo... Už som to vyskúšala v Ružomberku, pár úsmevov som poslala do hľadiska, kde som mala rodičov. Pomohlo mi to, aj rozhodcom sa to páči."
V domácom "majstráku" však chýbala momentálna slovenská jednotka Zuzana Babjaková. "Keby štartovala, titul by jej asi neušiel. Je predsa skúsenejšia, viac cestuje po súťažiach." Aj vďaka nej dala ISU Slovensku v Turíne dve miesta v súťaži žien. Ale presadiť sa pri premiére medzi európskou elitou nebude nič jednoduché.
"Chcem byť aspoň dvadsiata štvrtá!" vyhŕklo zo Jacqueline. "To je ale prekvapenie!" zaskočilo trénerku, že prvý raz počuje, aký má jej zverenkyňa cieľ na prvom veľkom šampionáte. "Tak to radšej nepíšte," presviedča ma. "Skôr tak, že sa chce dostať do voľnej jazdy. To ale treba odviesť maximum v krátkom programe, takže musíme ešte popracovať na tých serepetičkách," každá stratená minúta na košickom ľade je drahá.
Vraj by im stačilo, keby na Kavečianskej opäť našli svoj domov, do novej "Arény" (keď bude) sa ani netúžia sťahovať. "Nám sa páči tu, na tomto štadióne. Nepotrebujeme krásu okolo seba, potrebujeme ľad." Je obdivuhodné, že aj v týchto podmienkach dokáže košické krasokorčuľovanie žiť. "Aj ja som už mala ponuku ísť do lepšieho," priznáva Jacqueline, že by ju v Nitre vítali s otvorenou náručou. "Ale kto bude osem rokov chodiť do školy! Musela by som školu zmeniť a aj keď som už tretiačka na košickom športovom gymnáziu, tam by som musela začať znovu od prvého ročníka," stratila košická nádej chuť na zmenu dresu.
"I keď tie podmienky sa nedajú porovnať." Zatiaľ jej stačí, že zväz dá dvadsaťtisíc. "Na oblečenie, masáže, lieky... A štyridsaťtisíc na ľad. Skončím školu a rada by som išla do revue... Ale nie, ešte by som nejaký rok aj popretekala." A ktovie, či po návrate z Turína mladá Košičanka nejaký rôčik k tomu pretekaniu ešte nepridá.
Bohuš MATIA
Autor: Väčším častiam pridali
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
