zimy a chuti sa zohriať, stojí minimálne za povšimnutie. A práve to si zaslúži hrdina dnešného prípadu, 34-ročný Peter G.
Nebola to náhoda, že si Peter v ten osudný januárový piatok trochu viac vypil a v krčme zaspal. Kombinácia poltucta pív i borovičiek sa inak skončiť nemohla. Peter, mimochodom bezdomovec, mal čo oslavovať. Tento týždeň sa mu mimoriadne darilo. Za staré kartóny, ktoré poctivo zbieral a nosil do výkupu, utŕžil takmer tisíc korún. Trochu mu síce prekážalo, že ho krčmár zobudil vo chvíli, keď sa mu snívalo o prsnatej babe z ´Pobrežnej hliadky´, no keďže to bol chlap ako hora, nadávkami Peter radšej neplytval. Spustil až vonku 22-stupňovom mraze, ktorý mu okamžite prenikol do špiku kostí.
Nestrácal však čas a rýchlo sa ponáhľal ´domov´. O tri ulice ďalej, kde mal ´svoj´ kanál. Nešlo o nóbl hotel, no aspoň v ňom nebola zima. Pod poklopom dva metre hlboká šachta a potom priestor asi 3 krát 3 metre. Rúry síce trochu zavadzali, ale ak nebol človek náročný, a to Peter určite nebol, na vyspanie mal priestoru dosť. Ešte v októbri si tam nanosil kartóny, aby neležal na betóne, upchal diery okolo rúr, aby ho v noci nerušili potkany a na steny dal pár obrázkov z erotických časopisov.
"Keď som prišiel ´domov´ a chcel vojsť dnu, nedalo sa. Na poklope bola kladka. Bola mi strašná zima a nemal som kam ísť..." spomínal Peter na strašnú ranu osudu. Po chvíli premýšľania sa rozhodol nájsť miesto, kde by sa aspoň trochu ohrial a vyčkal do rána. O polnoci to však bol ťažko riešiteľný problém. Jediným východiskom bolo zapadnúť do niektorej brány, vystrieť sa pod schodmi na tri-štyri hodiny a potom sa uvidí. "Skúšal som prvú bránu, druhú i mnohé ďalšie, no všetky boli pozamykané. Bolo mi neskutočne zima a mal som strach, že keď si niekde sadnem, tak zamrznem..." Asi po 15 minútach zbesilého behania vraj zbadal v prízemnej budove svetlo. "Teraz už viem, že to bola výmenníčka."
V nej si odkrúcala šichtu 66-ročná dôchodkyňa Magdaléna K. Ako brigádnička si už tri roky privyrábala tak, že každý druhý večer o 20. hodine nastúpila do zmeny a ráno o 6. hodine ju končila. Obišla šesť výmenníkových staníc vo svojom rajóne a v tej poslednej vyčkala, kým ju prídu vystriedať. V tú noc práve francuzákom doťahovala jeden ventil, keď hmlisto začula dunenie. Sprvoti si myslela, že sa jej to iba zazdalo, no keď Peter zabúchal na plechovú bránu ešte raz, pobrala sa ju otvoriť.
"Len čo odomkla, vpadol som dnu a prilepil sa na prvé potrubie, čo som zbadal," pokračoval Peter v opise noci. "Bol najvyšší čas, lebo mi omŕzali ruky i nohy. Tú babku som nevnímal dovtedy, kým mi nezačalo telom prúdiť teplo. Čosi kričala a neustále ukazovala na dvere. Usúdil som, že ma vyháňa, a tak som sa jej snažil vysvetliť, že sa iba ohrejem, prípadne vyspím a pôjdem. Tiež som jej sľúbil, že ak ma nevyhodí, tak jej na revanš s niečím pomôžem. Ona však stále mlela svoje, že nech sa pakujem. Bol som však rozhodnutý, že do tej zimy vonku neodídem za nič na svete. Stále som si myslel, že tú babku prehovorím, keď ma zrazu ovalila čímsi železným po hlave. Z obočia sa mi pustila krv. Keď som si ju utieral, zbadal som, že ma ide znova udrieť. Rýchlo som nastavil ľavú ruku a do nej ma trafila. Potom ma udrela znova a chcela ešte raz..."
Vtedy Peter vytrhol babke francuzák a tentoraz ju ovalil on. Raz, druhýkrát a ešte asi päťkrát... "Ja som ju nechcel zabiť. Potreboval som sa iba zohriať. No ona bola proti a napadla ma." Keď sa krvácajúci Peter trochu upokojil, starostlivo poutieral všetko, na čo dovtedy siahol a francuzák si strčil do bundy. Nevedno prečo, a nedokázal to neskôr vysvetliť ani on, chytil nevládnu starkú za nohy a ťahal kamsi dozadu. Pritom sa jej vyhrnul sveter i košeľa. V tom okamihu Petrovi napadlo zinscenovať sexuálnu vraždu. Predpokladal, že sa určite nájde nejaký úchylák, na ktorého to polícia zvalí. Stiahol mŕtvole nohavice, tepláky i spodnú bielizeň a naširoko roztiahol nohy. Keď bol s touto kamuflážou hotový, umyl si ranu vodou z vodovodu a ľahol na lôžko, ktoré našiel v rohu miestnosti.
"Uvažoval som, že keď sa vyspím, ráno zmiznem," prezradil svoje plány. Dlho si však nepospal. Krátko pred šiestou ho prebudil buchot na bránu. Bol to mladík, ktorý striedal pani K. "Asi po piatich minútach sa brána otvorila, vybehol z nej nejaký muž a v behu ma odsotil," vypovedal Roman D. "Do tváre som mu veľmi nevidel, no tú ranu nad obočím som si všimol. Určite je to tento tu," a ukázal na Petra, sediaceho na ´trestnej lavici´.
Policajtom chvíľu trvalo, kým vraha vypátrali. Tipovali správne, keď sa nazdávali, že po incidente vyhľadá lekára. O jeho zranení totiž svedčila krv, ktorú experti odlíšili od krvi pani K. Peter šesť dní odolával, no napokon podľahol obavám o svoje zdravie a hnisajúcu ranu nad obočím si šiel dať ošetriť. Nebolo mu nič platné, že si vybral očného lekára. Všetci v meste totiž dostali inštrukcie a každého podozrivého pacienta mali hlásiť. Petra si policajti vyzdvihli priamo v ordinácii. Len čo zbadal uniformy, ku všetkému sa priznal. Ukázal i miesto, kam zahodil zakrvavený francuzák.
Peter G. vyfasoval 11 rokov.
robo
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
