chodia radi... Aj včera bili do zeme krásne lopty; premiérovi hodili v obálke autonómiu na krásnom modrom Dunaji. A minister financií dostal darček, na ktorom sa mohol vyšantiť úplne najlepšie - ceny Slovnaftu.

Zdá sa, že na Slovensku sa schyľuje k prvej vojne medzi nadnárodnou spoločnosťou a štátom. Mikloš opäť zaútočil na Slovnaft, že pokračuje v zneužívaní svojho dominantného postavenia na trhu - na úkor občanov, samozrejme. A pohrozil, že ďalšie zvýšenie ceny benzínu bude mať za následok "použitie aj iných ustanovení zákona o cenách". Viac sa dozvieme na pondeľňajšej tlačovke. My však už dnes tušíme, že hocičo povie, nebude to nič povznášajúce. To si môžu zapísať za uši aj šoféri, sviatoční či profesionálni, ktorí sa oznámeniu asi radujú. Oslava ich ale rýchlo prejde.

Nevedno, aké "iné ustanovenie" Mikloš použije. Na štúdium nezmyselného zákona treba silný žalúdok, ktorý každý nemá. Vieme však, ktoré ustanovenie už použil: Asi pred 2 týždňami vyrubilo MF Slovnaftu 1,2 miliardovú pokutu, ktorá je najvyššia z rodu pokút, penalizácií a sankcií v histórii Slovenska. Otázka, že či je právne opodstatnená, leží v znení zákona - do pondelka sa ukáže, či sa Slovnaft odvolá.

Ale dobre - povedzme, že pokuta je podľa zákona v poriadku. A je dokonca v poriadku i akosi morálne; o tom, že spoločnosť zneužíva svoje dominantné postavenie k tvorbe zisku, ktorého miera sa dá označiť ako nemravná, ťažko viesť spor. Napríklad: V januári 2004 spoločnosť oznámila, že začala s programom "platovej harmonizácie" tak, aby "zamestnanci vykonávajúci porovnateľnú prácu v porovnateľnom rozsahu mali porovnateľný príjem aký je v spoločnosti MOL". Program aj realizovala - z dramaticky zvýšeného zisku pri tržbách porovnateľných s predchádzajúcim rokom. To je nemravné, keďže zamestnanci Slovnaftu nie sú jediní, ktorí zarábajú na Slovensku menej ako porovnateľné profesie v Maďarsku (tam je priemerný plat na úrovni cca 23 tisíc Sk - ale aj ceny sú vyššie). Prilepšenie na výplatných páskach v Slovnafte takto sponzorovali slovenskí vodiči, ktorí majú tú smolu, že nepracujú v podniku s dominantným postavením, a zároveň musia nakupovať benzín na pumpách podniku s dominantným postavením. Taká je realita. (Nemajú pravdu libertariáni, ktorí hovoria, že nemravný zisk v trhovom hospodárstve neexistuje. Ak niekto zvýši ziskovosť o 200 percent a obrat o 20, tak sa mu to mohlo podariť len preto, lebo na strane ponuky nie je konkurencia. Sú štáty - napr. USA - kde je maximálna úroková miera určená zákonom.)

Správna otázka ale je, že či je úlohou štátu zasahovať proti nemravnostiam. Respektíve, či v konečnom dôsledku nebude škodlivejší zásah štátu ako samotná nemravnosť, voči ktorej sa prijíma zákon. (Napríklad nesmierne hlúpy zákon o cenách.) Toto je dilema iba zdanlivo zložitá a filozofická; kým si nezbilancujeme, komu a koľko prospeli a kam viedli zásahy štátu v minulosti. Nebeží ani tak o to, že tá-ktorá intervencia vlády nemôže byť užitočná z princípu. Ide o to, že štát vo svojej tendencii expandovať nikdy nerozlíši hranicu, za ktorou už viac ohrozuje slobodu jednotlivcov a podnikania, ako ich ochraňuje. (Typický príklad - antidiskriminačný zákon.)

Nespravodlivá tvorba ziskov a deľba statkov nie sú javy výnimočné, ale bežné. A čo je v našej kauze najdôležitejšie, nie sú charakteristické iba pre firmy v monopolnom postavení. Existuje napr. vo výrobe a distribúcii liekov monopol či nejaké dominantné postavenie? Ani náhodou. Sú morálne 20 i viac percentné marže, navyše hradené z verejného poistenia? Toť otázka. A kam by sme sa dostali, keby štát zaviedol liekovú reguláciu? Do socializmu (niežeby sme dnes boli ďaleko). Bohužiaľ, tak je to: Omnoho väčšie zlo ako o niekoľko halierov drahší benzín je zasahovanie štátu.

Základný argument proti pohonu na Slovnaft je však ten, že Mikloš nemá najmenší nárok hovoriť v mene štátu o nejakom "zneužívaní na úkor občanov". Z ceny benzínu na pumpách tvoria totiž spotrebná daň a DPH dokopy asi ŠESŤDESIAT PERCENT. Výrobcovi, v našom prípade Slovnaftu, ide na pokrytie jeho nákladov asi 40 percent. Aj to mu bohate stačí, ako sme si ukázali. Fakt je ale jeden: Zdanenie pohonných hmôt je v SR jedno z najvyšších v Európe. A preto je morálny argument v spore štátu so Slovnaftom z podstaty veci irelevantný. Áno, zákon o cenách máme, existuje a platí - lepšie by bolo, keby nebol, neexistoval a neplatil. Je hanebné, ak sa ním oháňa práve "najlepší minister financií" roku 2004.

Uvidíme, ako vojna medzi štátom a Slovnaftom dopadne. Vedzme, že sympatie si nezaslúži ani jedna strana konfliktu. A najmenej politici, ktorí kauzu zneužívajú na populistické predvádzanie sa na kameru.