Nina MICHALÍKOVÁ & Martina HABLÁKOVÁ
Jedenástim finalistom sme položili rovnaké otázky. Reagovali ochotne, prirodzene a boli veľmi milí. Možno povedať, že Slovensko vybralo do finále v prevažnej miere nielen dobrých spevákov, ale aj osobnosti.
* Ako ste oslavovali postup do finále?
Samuel Tomeček (18)
52 665 hlasov:
"Skromne. Mali sme veľa fotenia a rozhovorov, skončili sme okolo tretej ráno, takže potom som už nemal silu."
Róbert Mikla (23)
29 080 hlasov:
"Prišiel som do hotela ľahol som si spať. Bol som unavený."
Petra Humeňanská (20)
51 652 hlasov:
"Do štvrtej ráno som bola v televízii, robila rozhovory s novinármi. Keď som prišla do hotela, všetci už spali, tak som šla aj ja."
Martin Kelecsényi (25)
42 081 hlasov:
"Do tretej som bol v televízii. Na druhý deň som bol s kamarátmi, ale nerobil som žiadne veľké oslavy."
Katarína Koščová (22)
121 834 hlasov:
"Veľmi nie, dlho sme odpovedali na otázky novinárov. Potom som bola s kamarátmi a rodinou."
Zdena Predná (20)
53 078 hlasov:
"Prenos bol na Silvestra, oslavovali sme s novinármi na tlačovke. V meste sme boli iba chvíľu. Už sme nevládali, boli štyri hodiny ráno."
Peter Konček (19)
179 078 hlasov:
"Oslavoval som dva dni. Po skončení prenosu, rozhovoroch a fotení sme boli v meste do rána. Na druhý deň som oslavoval v Nových Zámkoch."
Tomáš Bezdeda (18)
35 678 hlasov:
"Doma s rodinou, ale až na druhý deň. Dlho do noci sme boli v televízii."
Miro Jaroš (26)
127-tisíc hlasov:
"Konečne som sa vyspal. Až na druhý deň som si uvedomil - Ty kokso, ja som v prvej jedenástke! A nahrnuli sa mi slzy do očí."
Martina Šindlerová (16)
124 237 hlasov:
"Oslavovali sme iba ako rodina - na druhý deň po natáčaní. Bola to malá oslava."
Peter Kotuľa (22)
Divoká karta poroty:
"Oslavoval som iba s rodičmi, zatiaľ sa žiadna veľká oslava nekonala."
* Čo si od postupu do finále sľubujete?
Tomeček: "Zviditeľnenie a začiatok hudobnej kariéry."
Mikla: "Veľkú šancu získať prácu."
Humeňanská: "Nové skúsenosti. Ostatné neriešim."
Keleszényi: "Nič, nechcem si robiť plané nádeje."
Koščová: "Že môžem robiť to, čo milujem - spievať. Aspoň dúfam."
Predná: "Dúfam, že sa mi podarí v hudbe niečo ?spáchať?. Bez známostí iná šanca nie je, človek sa nemá ako prejaviť. Toto je dobrá príležitosť."
Konček: "Je to pre mňa obrovská radosť a zároveň záväzok, že budem na sebe ďalej pracovať, aby som nesklamal ľudí, ktorí mi veria."
Bezdeda: "Je to šanca, môžem divákom dokázať čo viem, získať kontakty a zviditeľniť sa."
Jaroš: "Postup pre mňa znamená obrovský úspech a prekvapenie. Dúfam, že si ma všimnú ľudia a nahrám vlastné cédéčko."
Šindlerová: "Znamená to pre mňa veľa. Také množstvo esemesiek by dojalo každého. Je to obrovská zodpovednosť ale aj možnosť priblížiť sa k svojmu snu."
Kotuľa: "Nové skúsenosti. Doteraz som nemal možnosť vystupovať pred väčším publikom. Chcem sa dostať do hudobného priemyslu, je to môj veľký sen."
* Kedy ste začali so spevom?
Tomeček: "V pätnástich, spievam tri roky. Od destva som hral na klavíri a po absolvovaní Základne umeleckej školy som s kamarátom založil kapelu. Pospevoval som si v nej, potom sme úplne náhodne vystúpili. To bol prvý dotyk so spevom."
Mikla: "Seriózne som začal v jedenástich rokoch, ale už predtým som sám seba nahrával na magnetofón."
Humeňanská: "Chodila som na základnú umeleckú školu. Teraz študujem dramatické umenie - herectvo, spev a tanec."
Kelecsényi: "V šiestich rokoch na základnej škole. Hneď som chodil do zboru, potom ma to prestalo baviť a viac som sa venoval modernej hudbe."
Koščová: "Spievala som odmalička, ale až v šestnástich ma napadlo venovať sa spevu profesionálnejšie."
Predná: "Dávno, hádam ešte v škôlke. Už vtedy som chodila na spevácke súťaže."
Konček: "Odmalička. Skôr som spieval, ako rozprával."
Bezdeda: "Spievam odmalička, ale na spev chodím až od septembra tohto roku. V štrnásttich mi rodičia kúpili gitaru, hrám aj na klavír."
Jaroš: "Spievam úplne od detstva. Budil som sa spevom a nie s plačom."
Šindlerová: "Odmalička. Chodila som na ľudové piesne, od ôsmich do jedenástich rokov, potom do hudobnej školy. Doteraz spievam v kapele Prorock, hoci momentálne som to musela načas prerušiť, zmluva s STV mi to nedovoľuje."
Kotuľa: "Odmalička, od siedmych rokov. Nikdy nie profesionálne - čo sa mi, dúfam, raz podarí."
* Máte spev v rodine?
Tomeček: "Spieva mama. Otec už nie, ale hrá na gitare aj na husliach. Veľmi ma podporuje, v kapele mi robí zvukára."
Mikla: "Nie. Spievam sám."
Humeňanská: "Určite, môj otec je muzikant a jeho otec bol tiež."
Kelecsényi: "Aj sestra bola v zbore, potom sa na to vykašľala. Otec hral na klavíri, dedko v kapele."
Koščová: "Spieva otec, po ňom sme to aj so sestrou zdedili."
Predná: "Talent mám asi po mame, otec nevie spievať."
Konček: "Mám to asi po starej mame, bola speváčka."
Bezdeda: "Otec trochu spieval, keď bol mladý. Neviem po kom to mám, možno ešte po prarodičoch."
Jaroš: "Polovica našej obrovskej rodiny sú speváci. Keď niečo oslavujeme, vyspevuje sa od rána do večera."
Šindlerová: "Lásku k spevu máme v rodine. Sestra tiež kedysi spievala na speváckych suťažiach Zlatý slávik. Rodičia tiež spievajú, ale iba sami pre seba."
Kotuľa: "Mama spievala v dievčenskom speváckom zbore. Hrala aj na klavíri. Otec tiež trochu spieval."
* Kto vás podporuje?
Tomeček: "Najmä rodičia."
Mikla: "Rodičia nie sú muzikálni, chceli mať zo mňa doktora. Keď zistili, že budem takzvaný šašo, neboli nadšení. Idem si za tým sám."
Humeňanská: "Celá rodina, aj priatelia. Pomáhajú mi s výberom skladieb, znesiem aj ich kritiku."
Kelecsényi: "Rodina. Môj najlepší kamarát si ma vždy podá, povie, čo by som mal robiť lepšie."
Koščová: "Celá rodina a kamaráti. Dodávajú mi silu. Najmä sestra, spevu veľmi rozumie a preto z jej strany prichádza aj konštruktívna kritika."
Predná: "Rodičia. Podporujú ma tým, že to berú s nadhľadom, občas si zo mňa aj urobia srandu. Práve to potrebujem, netreba to brať príliš vážne. Ale aj kamaráti či susedia vedia, že sa venujem spevu."
Konček: "Celá rodina, ale najviac asi otec. Radí mi aj ma kritizuje. Počúva, keď cvičím. Nespieva, ale je hudobník."
Bezdeda: "Najmä rodina, ale aj spolužiaci a moja učiteľka spevu."
Jaroš: "Podporujem sa hlavne sám, v prvom rade musím chcieť ja niečo robiť. Rodičia ma mnohokrát odhovárali, že svet šoubiznisu je krutý. No ja idem za svojím srdcom."
Šindlerová: "Celá rodina. Otec ma vozí na akcie, keď treba, pomôže aj s aparatúrou. Mama mi pomáha s výberom oblečenia. Snažia sa."
Kotuľa: "Podporuje ma celá rodina, najmä rodičia. O všetkom sa rozprávame, radia mi. Snažím sa ich názory nielen počúvať, ale vždy si z nich niečo zobrať."
* Aký ste mali pocit na prvom kastingu, kde boli stovky adeptov na SuperStar?
Tomeček: "Nemyslel som na desiatku. Môj cieľ bol dostať sa do päťdesiatky. Človek najskôr sám musí byť presvedčený, že na to má. Až potom môže presviedčať porotu a ľudí. Ak to tak nie je, asi by sa na podobné súťaže nemal hlásiť. Chcel som iba ukázať, že viem spievať."
Mikla: "Nebolo mi to úplne jedno, snažil som sa pripraviť a dúfal som, že postúpim."
Humeňanská: "Išla som tam s tým, že to nejako dopadne. Že dobre spievam, a ostatné sa uvidí. Nemyslela som na desiatku."
Kelecsényi: "Bolo tam príliš veľa ľudí na jednom mieste, čakal som asi sedem hodín. Pripadal som si čudne, keď som spieval a porotcovia sa na mňa pozerali, ako keby som priletel z Marsu."
Koščová: "Dávam si skôr čiastkové ciele. Chcela som sa dostať do stovky, potom do päťdesiatky. Nešla som s tým vyhrať to celé."
Predná: "Brala som to športovo, chcela som vidieť, ako to tam vyzerá. Možno mnohým nepomohlo práve to, že neboli uvoľnení. Mala som dobrý pocit, o skúsenosť naviac."
Konček: "Prvý kasting bol psychicky najnáročnejší. Veľa ľudí predo mnou vypadlo. Vychádzali nadávajúc na porotu, to nebol príjemný pocit. Zdalo sa mi, že tam idem zbytočne. Všetko však nakoniec dopadlo inak."
Bezdeda: "Cítil som sa ako ihla v kope sena, bol som vystrašený a strémovaný. Na ďalších konkurzoch som si však zvykol. Bol to šok, ale aj zážitok."
Jaroš: "Vôbec som nerozmýšľal, či budem v desiatke alebo nie. Išiel som priamo z letiska. Trvalo, kým so si uvedomil, že všetci okolo mňa rozprávajú po slovensky. Keď som prvý raz šiel pred porotu, dostal som strašnú trému."
Šindlerová: "Neanalyzovala som to. V prvom rade to bolo náročné na čas, čakala som od rána do večera. Chcela som si vypočuť názor ľudí, ktorí sa hudbe dlhodobejšie venuju a rozumejú jej. Mala som obavy, netušila som ako budú reagovať."
Kotuľa: "V každom kole som dúfal, že postúpim ďalej, ale nečakal som, že takto ďaleko. Každý postup vo mne vyvolal veľkú a úprimnú radosť. Budem sa snažiť ísť ďalej."
* Zaskočili vás v niektorom štádiu vlastné reakcie?
Tomeček: "Áno, keď som postúpil do desiatky. Vyrazilo mi to dych, ľuďom som sa asi nepoďakoval tak ako bolo treba. Počas kastingov som sa snažil brať všetko s nadhľadom. Radšej som si vsugeroval, že nepostúpim, aby som potom mal väčšiu radosť. Ale hlavné bolo podať taký výkon, aby som sa nemohol hnevať sám na seba."
Mikla: "Tochu ma prekvapili moje negatívne emócie, keď ma niekto rozptyľoval. Potom som dotyčného poslal kade ľahšie, bol som agresívnejší."
Humeňanská: "Snažím sa emócie nepripúštať, nereagovať prehnane."
Kelecsényi: "Prenasledovali nás s kamerou aj o šiestej ráno. Potom môže človek všelijako reagovať."
Koščová: "Keď robím niečo pred kamerou, stres trochu cítim. Aj som sa rozplakala, aj som sa smiala. Plakala som, keď som videla, ako plače sestra."
Predná: "Všetko som brala zľahka, možno až príliš. Keď som postúpila do finále, bola som taká prekvapená, že som sa nedokázala ani poďakovať. Vôbec som neplakala, nebolo prečo."
Konček: "Emócie tam sú, je to psychicky veľmi náročné. Najviac sa to prejavilo, keď sme boli dva dni v divadle a vyberalo sa do päťdesiatky. Bol som naučený všetky texty, ale pol hodinu pred vystúpením som dostal totálne okno. A dopadlo to všelijako."
Bezdeda: "Bol som veľmi prekvapený a zaskočený keď som postúpil. Inak reagujem tak ako vždy. Zatiaľ."
Jaroš: "Cítil som sa pred kamerou nesvoj, bol som strnulý. Veľa strachu, ktorý som predtým nezažil, vyšlo na povch. Spoznal som sám seba. Ale zvykám si."
Šindlerová: "Zásadový zlom bol, keď som postúpila do desiatky. Uvedomila som si to, až keď som absolvovala všetky rozhovory a prišla domov."
Kotuľa: "Prekvapuje ma, ako sa mi darí zaspievať pred porotou - na generálke nikdy nepodám taký výkon. Myslím si, že je to ovplyvnené atmosférou."
* Čo vám vyčítala porota?
Tomeček: "Konkrétnu vec mi nevyčítali. Viem, že na prvom kastingu som Jula Viršíka príliš nezaujal, ale to bolo skôr výberom pesničky. V speve je vždy čo zlepšovať."
Mikla: "Na generálke pred semifinále mi Paľo Habera hovoril, aby som trošku ubral ?drive? a menej vrieskal. ?Driving? som vysadil a snažím sa trošku čistejšie spievať."
Humeňanská: "Najskôr mi povedali, že mám fajn hlas. Potom, že by som mala byť viac sama sebou. Zo všetkého si niečo vyberiem, ale musí to vyhovovať mne. Viem, čo je pre mňa najlepšie."
Kelecsényi: "Paľo Habera povedal na moju interpretáciu Stínu katedrál, že mám spievať svojím hlasom a neimitovať. Vždy je čo zlepšovať, najmä intonáciu a prejav na pódiu."
Koščová: "Úplne na začiatku mi vytkli imidž. Pomohli vizážistky a štylistky. Ale ostala som rovnaká, nezačala som sa extrémne maľovať. Paľo Habera by možno povedal, že som Mánička."
Predná: "Že sa štylizujem, hoci neviem, či to bolo opodstatnené. A že spievam nosom. Dúfam, že som to zlepšila. Pracujem na tom."
Konček: "Dali mi rady, na čo si mám pri spievaní dávať pozor. Napríklad na artikuláciu.Snažím sa držať toho, čo mi povedali."
Bezdeda: "Že som urobil chyby v artikulácii, dynamike a prehĺtal som slová. Na poslednom konkurze mi Paľo Habera povedal, že motor Bezděda ide na 20 percent. Vraj som ešte mladý. Hádam je to lepšie - dá sa so mnou ešte pracovať."
Jaroš: "Paľo Habera mi radil, aby som to menej prežíval a viac sa usmieval. Pomáha mi v tom učiteľka spevu za ZUŠ v Žiline. Snažím sa viac využívať mimiku tváre."
Šindlerová: "Porota mi nevyčítala nič. Na prvom kastingu ma ani nenechali dospievať, v divadle hodnotenie nebolo. Nič špecifické mi neporadili. Chodím na hodiny techniky spevu, pracujem na intonácii lebo nie je dokonalá. Keby som prestala, okamžite by sa to prejavilo."
Kotuľa: "Malé technické chyby, zatiaľ nemali veľké námiestky."
* V čom sú vaše kvality?
Tomeček: "Mám úplne klasický hlas, ale je hlboký. Môj rozsah je takmer tri oktávy."
Mikla: "V prvom rade v rytme. Hlas mám špecifický, hoci rozsah nie je bohvieaký."
Humeňanská: "Nerada sa hodnotím, ale istú techniku spevu mám, to mi pomáha."
Kelecsényi: "Som veľmi flexibilný spevák, nezameraný na jeden žáner."
Koščová: "Azda zaujímavá farba hlasu."
Predná: "Nemávam trému, čo je pri spievaní dosť výhodné. Niekoho dokáže tréma úplne zablokovať."
Konček: "Spievam zo srdca. Do každej situácie, o ktorej spievam, sa snažím vžiť."
Bezdeda: "Dôležité je vedieť, o čom človek spieva. Dôležitejšie ako vedieť spievať vo výškach. Ľuďom sa to páči, vtedy pesničku pochopia."
Jaroš: "V tom, že do hlasového prejavu dokážem dostať veľa pocitov."
Šindlerová: "Nestačí iba odspievať pesničku, divák z toho musí mať nejaký pocit. S rozsahom hlasu som spokojná, farbu musia posúdiť iní."
Kotuľa: "Som trpezlivý. Možno skromnejší ako ostatní finalisti, nie veľmi preferovaný v médiách. Viem sa prispôsobiť a som mnohostranný. Dá sa so mnou pracovať v rôznych oblastiach spevu. Nesnažím sa niekoho kopírovať, chcem byť sám sebou."
* Čo ste museli obetovať kvôli súťaži?
Tomeček: "Nemohol som ísť lyžovať. Keďže chcem tento rok zmaturovať, vybavil som si individuálny študijný plán. Vzdávam sa každodenného kontaktu s dobrými priateľmi zo školy - to ma trochu mrzí."
Mikla: "Súkromie a telefónne číslo."
Humeňanská: "Musela som prerušiť rozbehnutý projekt v škole - divadelnú hru."
Kelecsényi: "Zatiaľ nič, iba zopár dní. Nezvyk bol, keď nás ľudia v televízii dirigovali, čo máme robiť a čo nie."
Koščová: "Zatiaľ to nijako nepociťujem. Iba nestihnem urobiť dve skúšky - presuniem ich do ďalšieho semestra. Ale prerušovať štúdium je zbytočné."
Predná: "Dve skúšky, ktoré nestíham urobiť."
Konček: "Teoreticky kvôli tomu musím obetovať školu. Budem mať individuálny študijný plán."
Bezdeda: "Veľa času. Dúfam, že tento rok zmaturujem."
Jaroš: "Kariéru a život v Izraeli, kamarátov, s ktorými som žil každý deň."
Šindlerová: "Spev v kapele."
Kotuľa: "Zatiaľ som musel hlavne obetovať čas, vyhradený pre kamarátov. Študujem na vysokej škole, uvidíme, či si budem musieť zmeniť študijný plán."
* Je aj niečo, čo vás milo prekvapilo?
Tomeček: "Porotcovia. Dá sa s nimi veľmi dobre porozprávať. Mimo štúdia sú úplne iní ako ich možno poznajú diváci."
Mikla: "Netušil som, že o SuperStar bude taký obrovský záujem."
Humeňanská: "Keď si spomeniem, tak vám poviem."
Kelecsényi: "Celý štáb. Čakal som, že to bude oveľa horšie. Milo ma prekvapila porota, v zákulisí sú oveľa príjemnejší ako keď hodnotia."
Koščová: "Nie som veľký zástanca reality šou, pozitívne ma však prekvapili ľudia v zákulisí - sú super. Medzi finalistami nevládne rivalita."
Predná: "Štáb, sú to skvelí mladí ľudia."
Konček: "Čakal som, že úroveň bude nižšia. Som prekvapený, je to lepšie ako podobné relácie v zahraničí."
Bezdeda: "Nároky sú veľké, ale podmienky a ľudia okolo veľmi príjemní. Sme ako veľká rodina."
Jaroš: "Vysoké nároky na súťažiacich a to, koľko máme na Slovensku talentovaných mladých ľudí."
Šindlerová: "Nečakala som, že to bude tak dobre zorganizované. Vládne tu usporiadaný chaos, všetci sú v správny čas na správnom mieste. Páči sa mi aj to, že súťažiaci nie sú chorobne ambiciózni."
Kotuľa: "Atmosféra počas súťaže - je veľmi príjemná. Vzťahy medzi finalistami sú kamarátske, zatiaľ som nepočul, že by jeden druhého ohovárali alebo osočovali."
Autor: Jana SIROTOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
