si Nataša aj sama otextovala. Okrem toho sa venuje príprave na skúšky a podľa vlastných slov 'sa cíti ako mulica'. O jazykoch, ktoré pri textoch využila, a novinkách v jej kariére sme sa s ňou porozprávali po jej piatkovom koncerte, na ktorom predstavila aj svoj nový popovo - jazzový štýl.
Pop - jazz v tvojom podaní je zaujímavá kombinácia. Ako si sa dostala "do jazzu"?
- Automaticky, lebo mám okolo seba hudobníkov, ktorí hrajú iba jazz, lebo dnes je veľký trend, že všetci hrajú iba jazz, je to asi nejaký trend. Ja som sa na to akosi namotala a aj sa mi to páči a dobra sa v tom cítim. Neviem si predstaviť, že som popová speváčka, ktorá podskakuje na pódiu v lesklom flitrovom oblečení. To si naozaj neviem predstaviť.
Ako to vyzerá s tvojím novým albumom?
- Musím o ňom povedať len to, že je hotový. Je hotový, zmajstrovaný, položený na stole a vždy keď večer idem spať, tak sa naňho pozriem a hovorím si: 'Tak, si hotový' (smiech). Je to zmes francúzskych, anglických a slovenských piesní, ktoré som robila pod producentským dohľadom Roba Tkáča, môjho bubeníka. Robili sme ich spolu v štúdiu s tým, že ja som si písala pesničky, prípadne mi chalani s nejakou piesňou pomohli, a potom sme ju hneď nahrali v štúdiu. Sú to pekné piesne. Nie preto, že sú moje, aj keď na druhej strane je to kus zo mňa. Je to moja výpoveď. Možno sú trošku melancholické, ale myslím, že melanchólia do života patrí.
Chodila si na francúzske gymnázium a francúzštine sa venuješ aj na vysokej, takže to, že píšeš v tomto jazyku je prirodzené. Ovládaš tak dobre aj angličtinu?
- Nechcem povedať, že angličtinu ovládam, ale ovládam ju, aj keď mám trošku francúzsky prízvuk. Brat mi to niekedy vytýka: 'Mohla by si dať trochu anlický prízvuk alebo americký! Mala by si dať americký prízvuk!' Ale, nie, tak po anglicky rozumiem, mám kamarátov Angličanov, dokážem v tom jazyku komunikovať, dohovoriť sa a napísať si text v angličtine.
Viacero spevákov si samo píše texty, aj keď niekedy to má negatívny vplyv na ich kvalitu. Na druhej strane sú potom viac osobné. Ako to vnímaš ty?
- Keď si zložíš pesničku sama, máš predstavu, čo tým chceš povedať, ako by to malo znieť a text je vlastne istá forma rytmu, preto je dobré, keď si človek píše texty sám. Ale čo sa týka psychologickej stránky, je to o tom, že keď si píšeš texty sama, tak ťa ľudia vedia prečítať. Pretože niekedy tam, samozrejme, dáš aj osobné veci. A ľudia, ktorí ťa poznajú potom presne vedia, o čom spievaš. A niekedy je dobre aj keď ti napíše text niekto iný, aby to nebolo osobné vždy. V zásade by pesnička mala byť osobná. To nie je o tom, že sa urobí hit s troma slovami, pesnička je podľa mňa osobný pocit.
Ako vidíš budúcnosť tvojho albumu a celkovo možnosti na Slovensku?
- To je otázka, ktorá je veľmi obľúbená... Milujem slovenské vydavateľstvá. Sú úplne úžasné, pretože dávajú veľký priestor umelcom, ktorí produkujú istý produkt, a dajú mu asi takú šancu, že ho prinesieš do vydavateľstva a oni sa naňho pozerajú. Ahá, tak je tu nový album, ale čo s ním, tak ho nevydáme, lebo to určite nebude komerčne úspešné. Čiže v mojom prípade, budem stále hrať, lebo ja hrám z lásky, mám okolo seba svojich hudobníkov a svoje pesničky, stále si ich skladám nič ma od toho neodradí. Budem si skladať svoje albumy pekne na kopu a verím, že raz príde čas, že sa moje albumy vydajú.
Ako vyzerá hudobné podhubie v Košiciach? Pomáhate si navzájom?
- Všetci hudobníci v Košiciach by si mali navzájom pomáhať. A myslím, že to aj tak je, no na druhej strane existujú skupinky, ktoré sú stabilnejšie a stále spolu hrávajú. Potom sú hudobníci, ktorí hrajú stále niekde inde. Mieša sa to, dokonca aj s Prešovom. Mám pocit, že to je jedno telo, jedna duša. Napríklad v mojej kapele mám troch Prešovčanov, čo je väčšina kapely.
Spomínaný album je však v tvojej kariére už druhý. V čom sa odlišuje od debutového?
- Zmena je určite v tom, že tentokrát som zobrala iniciatívu do svojich rúk. Prvý album bol o tom, že som mala sedemnásť rokov a vyhrala som súťaž, podpísala som zmluvu, dostala som producenta, ten mi vytvoril pesničky, urobil texty, podklady, ja som bola iba ten človek, ktorý prišiel do štúdia a celé to naspieval. Postavil sa za mikrofón, obliekli ho, povedali mu, čo má približne povedať, ako sa má tváriť. Proste istý spôsob vytvoriť hviezdičku a vyplniť nejakú dierku na slovenskej hudobnej scéne.
Napriek tomu sme svedkami toho, že niekedy sa takáto stratégia aj v zahraničí, aj u nás oplatí. Teraz napríklad vystúpili na hudobné nebo speváčky Natasha Bedingfield alebo Natasha Thomas. Ako sa ti páčia tvoje "menovkyne"?
- Páči sa mi Natasha Bedingfield. Hlavne je veľmi pekná, dobre sa na ňu pozerá. Je to blondínka, ktorá dobre vyzerá, výborne spieva a aj si sama píše piesne. Mne sa to veľmi páči.
Spomenuli sme vytváranie hviezd a reality show momentálne hýbu slovenskou verejnou mienkou, myslíš, že takto vytvorená hviezdička má šancu zostať svietiť?
- Superstar je určite dôkazom toho, že okolo nás je veľa dobrých spevákov, ktorí možno nedostali šancu, ktorú mu táto súťaž nakoniec poskytla. Ako povedal Laco Lučenič, superstar je jeden hrubý manuál o tom, ako sa vytvára hviezdička. Je tam presný postup, od toho, ako dievča ide na konkurz, v castingu ju vyberú do desiatky, a potom z nej začnú formovať hviezdu. To je veľkmi rozdielne od toho, keď si za tým ide človek sám. A postupne. To znamená, že začne hrávať s kapelou... Reality show preskakujú schodíky. Z prvého schodíka sa dostať na desiaty. Ale ja si myslím, že taký človek, ktorý si tie schodíky postupne nevyšliape, nemôže sa dlho udržať hore. Pretože na to nie je pripravený a môže prísť aj veľké životné sklamanie, keby sa náhodou nechytil.
Nezdá sa ti, že sa niekedy image kladie na prvé miesto?
- Je to určite veľká výhoda, keď niekto dobre vyzerá a k tomu ešte aj dobre spieva. Ale keď už príde niekto na casting a má dobrý image, a nespieva až tak dobre, tak si povedia, aha, ten človek vie čo je image, ako správne vyzerať, vie ako na seba upútať a napriek tomu, že je to spevácka súťaž, dokážeme ho ten spev naučiť. Keď nafalšuje a ladí, povedia si, budeme s ním pracovať, bude sa učiť spievať a urobíme z neho hviezdu.
Ako vnímaš súčasnú hudobnú scénu a naše speváčky?
- V rámci speváčok sa považujem za najlepšiu speváčku (smiech). Ale nie, to určite nie je tu veľa dobrých interpretov, ale že by ma niečo na Slovensku špeciálne zaujalo, tak to nie. Tu na Slovensku, mám pocit, sa nič nemení a nič nie je invenčné. Mne sa teraz momentálne páči Mec Vrabec. Najlepšie zábava graduje. To sa mi páči. Lebo keď má gradovať, to je najlepšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
